Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Spoločnosť Chiquita čelí obvineniam z mučenia v Kolumbii

Autor/ka: Pratap Chatterjee

Spoločnosť Chiquita, svetový producent banánov, dostala koncom marca predvolanie od federálneho súdu, aby sa dostavila na pojednávanie týkajúce sa jej úlohy vo financovaní pravicových eskadier smrti v Kolumbii. Miestni vidiečania uviedli, že eskadry páchali „náhodné aj cielené násilie výmenou za finančnú podporu a prístup k prístavom spoločnosti za účelom pašovania zbraní a drog". Obvinenia boli vznesené počas procesu, v ktorom bola Chiquita obvinená organizáciou Earth Rights International a právnou firmou zaoberajúcou sa prípadmi so sociálnym a politickým kontextom Cohen Milstein.

Súdny proces vychádzajúci zo zákona Alien Torts Claims Act (ATCA) bude pravdepodobne pokračovať aj napriek tomu, že zákon momentálne posudzuje Najvyšší súd Spojených štátov amerických v procese s Royal Dutch Petroleum v Nigérii. Použitie zákona by mohlo byť obmedzené v prípade sporov s korporáciami, ktoré spadajú pod jurisdikciu Spojených štátov amerických.  Zákon ATCA z roku 1789 umožňuje cudzincom vznášať žaloby na území USA a vymáhať škody vzniknuté porušovaním medzinárodného práva alebo dohôd.

Chiquita so sídlom v Cincinnati pestuje v Kolumbii banány od roku 1899. Jej činnosť bola terčom útokov počas viac ako štyroch desaťročí – najprv zo strany Ozbrojených revolučných síl Kolumbie (Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia, FARC), ľavicovej gerilovej skupiny, a neskôr zo strany Spojených síl domobrany Kolumbie (Autodefensas Unidas de Colombia, AUC), paramilitantnej skupiny vytvorenej rančermi a obchodníkmi s drogami.

Dokumenty predložené súdu dokazujú, že vedenie Chiquity financovalo obe skupiny. FARC dostávala „výplatu" vo výške 20 a 100 tisíc dolárov mesačne. Spoločnosť tiež priznala, že v období dlhšom ako sedem rokov vykonala vyše sto platieb v celkovej sume 1,7 milióna v prospech AUC a pridružených organizácií.

Dedinčania vinia AUC z porušovania ľudských práv. Okrem iného ide o mučenie a vraždu najmenej štyridsiatich ľudí v meste Mapiripan v júli 1997 a následného zabitia tridsiatich šiestich obetí, ako aj mučenia mnohých ďalších v operácii z februára roku 2000.

Spisy tiež obsahujú informácie o náklade troch tisícov útočných pušiek typu AK-47 a 5 miliónov kusov munície z Nikaraguy, fakturovaných na spoločnosť Chiquita. Podľa právoplatných dokladov bola výzbroj doručená do firemných skladov Chiquity a nákladnými autami dodaná AUC.

Spoločnosť reprezentovaná Ericom Holderom priznala vykonanie uvedených platieb a zaplatila pokutu 25 miliónov dolárov. (Barack Obama vymenoval Holdera v roku 2009 za generálneho prokurátora USA.)

Koncom marca federálny sudca  Kenneth Marra v štáte Florida rozhodol, že pred súdom budú vypočuté obvinenia z „krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania; porušovania práva na život, slobodu a bezpečnosť osôb a práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie; a pretrvávajúceho hrubého porušovania ľudských práv."

Benjamin Brown z právnej firmy Cohen Milstein informoval organizáciu CorpWatch o „vzrušujúcich" novinkách: Marra svojim klientom umožnil uplatniť kolumbijské právne normy, čo by znamenalo, že ak by aj Najvyšší súd nedovolil v prípade procesu s firmou Royal Dutch Shell postupovať podľa práva USA, proces so spoločnosťou Chiquita by týmto rozhodnutím pravdepodobne nebol ovplyvnený.

„Boli sme šokovaní rozhodnutím sudcu, že našou žalobou voči Chiquite za porušovanie kolumbijského práva sa súd v tomto procese môže zaoberať", dodal v tlačovom vyhlásení Marco Simons z EarthRights. „Navrhovatelia čakajú na spravodlivosť viac ako desať rokov a toto je ďalší krok k tomu, aby sa na súde dočkali vypočutia."

Vďaka zákonu Alien Torts Claims Act sa rozbehlo niekoľko súdnych procesov.  V decembri roku 2004 organizácia EarthRights International dokázala využiť zákon na dosiahnutie dohody so spoločnosťou Unocal v prospech trinástich vidiečanov v prípade porušovania ľudských práv formou nútenej práce počas konštrukčných prác na projekte plynovodu Yanada v Barme.

Najvyšší súd Spojených štátov amerických 28. februára 2012 prerokoval prípad Kiobel verzus Royal Dutch Petroleum, no rozsudok nepadol. Namiesto toho nariadil žalobe dostaviť sa v októbri 2012 na súd a predložiť ďalšie dôkazy.

Preložil Jakub Mišák

Fotografia: Wikimedia Commons

Zdroj: CorpWatch http://www.corpwatch.org/article.php?id=11314
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last