Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Príručka participácie – spoločne vytvárať budúcnosť

Autor/ka: -

Jestvujú aj ťažšie vysloviteľné a uchopiteľné slová ako participácia, ale nie je ich veľmi veľa. Na základe spätných väzieb, ktoré sme za posledný rok pri rozvíjaní občianskej participácie dostali, sme sa rozhodli pripraviť krátky seriál článkov o participácii a jej rôznych podobách.

Úvodný text je prekladom vybraných častí z príručky, ktorú vydalo rakúske ministerstvo životného prostredia v spolupráci s Rakúskou spoločnosťou pre životné prostredie a techniku. Príručka participácie sa venuje základným pojmom a súvislostiam týkajúcim sa participácie. Hovorí o základných politických krokoch a dokumentoch, ktoré otvárajú samosprávy pre občanov a aspoň čiastočne sa tak pokúšajú naplniť slovo samospráva jeho skutočným významom.

Stupne občianskej participácie

Ako ďaleko siahajú možnosti a vôbec právo participovať na istom procese, závisí do rozličných faktorov. Aký veľký vplyv budú mať záujmy občanov alebo zástupcov záujmových skupín určuje na jeden strane to, či sa jedná o formálny alebo neformálny proces, respektíve zvolená metóda participácie. Na druhej strane otvorenosť kľúčových aktérov z politiky, štátnej správy a hospodárstva voči participácii determinuje, nakoľko sa predstavy občanov zohľadnia v plánovaní a rozhodovaní.

Dotknutí a zainteresovaní sú podľa daných rámcových podmienok:

1. informovaní o plánoch verejných inštitúcií a ich dôsledkoch, napríklad prostredníctvom informačnej kampane alebo poskytnutím plánov k nahliadnutiu. Cieľom zdieľania informácií je zrozumiteľným spôsobom oboznámiť širokú verejnosť s plánmi a rozhodnutiami. Táto metóda ale sotva poskytuje nejakú možnosť plány a rozhodnutia ovplyvniť.

2. občania a zástupcovia zainteresovaných môžu zaujať stanovisko k predloženým návrhom a prinášať vlastné nápady a myšlienky, napríklad pri vytváraní územného plánu. Pri konzultatívnej účasti verejnosti je teda cieľom získať spätné väzby dotknutých, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní.

3. ďalšou možnosťou je, že dotknutí a zainteresovaní spolurozhodujú pri formovaní plánu alebo rozhodnutia a pri jeho presadzovaní a realizácii, napríklad účasťou pri okrúhlom stole, alebo pri facilitovanom procese. Stupeň spolurozhodovania siaha od spoločného vytvárania návrhov až k vykonávaniu ďalekosiahlych právomocí občanmi zúčastnenými na rozhodovaní.

Formálna a neformálna spoluúčasť

Ak sa plánuje vybudovanie prevádzky závodu, cesty, nákupného centra a podobne, zákon upravuje úradné povoľovacie postupy, ktoré určujú aj práva na spoluúčasť. Avšak ak sa má vytvárať celkový koncept samosprávy, nejestvujú žiadne právne predpisy, ktoré by určovali, ako sa má realizovať proces spoluúčasti.
Formálne postupy participácie sú určené záväzným spôsobom. Kto sa podieľa, aké ďalekosiahle sú práva spoluúčasti, ako celý proces prebieha, čo sa stane s výsledkami, to všetko je stanovené zákonom. Najsilnejšou pozíciou pri formálnom postupe je zúčastnená strana. V tejto pozícii máte ďalekosiahle možnosti ovplyvňovania procesu. Máte právo na všetky informácie (nahliadnutie do dokumentov), právo odovzdať vlastné stanovisko, ktoré musí byť prerokované, právo predložiť žiadosť a ňou si napríklad vyžiadať ďalšie potvrdenie, právo spochybniť rozhodnutia alebo ich napadnúť u nadriadených inštancií. K formálnym postupom patrí vystavovanie povolení, napríklad pri skúškach ohľadom vplyvu na životné prostredie, alebo predpísané postupy pri ochrane prírody pri výstavbe závodov, či projektoch vodných diel alebo regionálnych programoch, a tiež pri príprave územného plánovania. Na konci formálneho postupu sa prijíma buď úradné (napríklad výmer) alebo politické rozhodnutie (záväzné nariadenie).

Neformálne postupy podieľania

Nie sú regulované takým precíznym spôsobom ako formálne postupy a môžu sa rozlične upravovať podľa potreby a príležitosti. Opierajú sa o dobrovoľnosť a princíp spoločnej prípravy úloh. Majú za cieľ zbierať informácie, vymieňať názory alebo spoločne hľadať riešenia a niekedy ich aj spoločne presadzovať. Kto sa podieľa, ako sa pracuje a aké pravidlá hry pritom platia, sa určuje buď vopred, alebo sa definujú samotnými participantmi (účastníkmi) počas procesu. Metódy neformálnej participácie sú rôznorodé a flexibilné. Príkladom tu môže byť okrúhly stôl, mediačné a facilitačné postupy a ďalšie. Záväznosť výsledkov vypracovaných a získaných v neformálnych procesoch závisí od dohody o tom, ako sa s týmito výsledkami bude narábať. Výsledky majú spravidla charakter odporúčania a slúžia pri príprave rozhodnutí pre grémia ako sú samosprávne orgány a podobne. Prostredníctvom rozhodnutia samosprávy môžu získať aj plnú záväznosť ako záväzné nariadenia.

Právne a politické rámce participácie

Snaha o širšie ukotvenie participácie verejnosti a podpora udržateľného rozvoja veľmi úzko súvisia. Medzinárodné dokumenty ako Deklarácia z Ria, Charta z Aalborgu, alebo Konvencia z Aarhusu predstavujú míľniky na ceste k udržateľnému rozvoju a širšiemu zapojeniu verejnosti do procesov rozhodovania. Postupne sa myšlienky z týchto dokumentov dostávajú do zákonov a stávajú sa súčasťou politických krokov a stratégií v Rakúsku a aj na úrovni Európskej únie. Príkladmi rakúskych zákonov môžu byť nariadenia ustanovujúce participáciu verejnosti pri živnostenskom zákone, územnom plánovaní, alebo zákone o vode v jednotlivých spolkových krajinách. Aj v spolkovej ústave sa nachádzajú ustanovenia zabezpečujúce právo na participáciu, ako je napríklad spoluúčasť vo forme priamej demokracie vykonávaná prostredníctvom referenda, ľudovej žiadosti a ľudovej ankety. To, ktoré právne nariadenia platia pre proces participácie, závisí od konkrétneho prípadu.

Míľové kamene na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju a participácii

Brundtlandská správa – rok 1987

Trvalo udržateľný rozvoj je rozvojom: „ktorý uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby riskovala, že budúce generácie nebudú môcť uspokojovať ich potreby". Preto sa udržateľný rozvoj musí orientovať podľa princípov: ochrana životného prostredia, hospodársky rozvoj, sociálna spravodlivosť a politická participácia.

Konferencia OSN v Rio de Janeiro - rok 1992

Prijatie Deklarácie z Ria: Rozsiahle zapojenie obyvateľstva do politických procesov je najdôležitejším predpokladom pre udržateľný rozvoj. Sformuloval sa tu aj komunálny program  Lokálna agenda 21.

Európska konferencia v Aalborgu - rok 1994

Aalborgská charta: podpísané mestá a samosprávy sa medzi iným zaviazali k vytvoreniu dlhodobých akčných plánov pre vlastné komunity v zmysle Lokálnej agendy 21 s cieľom širokej participácie obyvateľstva.

Aarhuská konvencia - rok 1998

Definuje pravidlá prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, participácie verejnosti na určitých rozhodnutiach, ktoré sa vzťahujú k životnému prostrediu a prístup k súdnym inštanciám pri záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia.

Biela kniha „Európske vládnutie"- rok 2001

Po prvýkrát definuje základy dobrej vlády a samosprávy. Patrí sem predovšetkým zapájanie verejnosti do formovania politiky a do procesov rozhodovania na všetkých úrovniach Európskej únie počnúc lokálnou, cez národnú, až po európsku.

Konferencia Aalborg +10 – rok 2004

Prijatie takzvaných „Aalborgských záväzkov" – opatrení zabezpečujúcich kvalitu života teraz aj v budúcnosti, v mestách a samosprávach, v desiatich tematických oblastiach (okrem iného plánovanie, mobilita, zdravie, dobré vládnutie)

Preložil a upravil Peter Nedoroščík

Fotografia: JohannesLundberg

Zdroj: Partizipation http://www.partizipation.at/fileadmin/media_data/Downloads/Publikationen/Handbuch_oeffentlichkeitsbeteiligung.pdf
Priemerne (1 Hlas)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last