Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Pochod šľapiek

Autor/ka: Nina Lemos, Letícia Florese

V São Paule sa uskutočnil pochod proti obviňovaniu žien zo zodpovednosti za sexuálnu agresiu.

Vyjdete na ulicu v krátkej sukni a začnú vás chytať za zadok. Poviete to kamarátovi či kamarátke, a oni vám povedia: „No dobre, ale pochop, že v takých šatách..." Alebo nie? Nikdy sa vám to nestalo? Predpokladáme, že skôr áno. A práve preto si myslíme, že zúčastniť sa Pochodu šľapiek bol dobrý nápad. Jeho zmysel: Skoncovať s tou obohratou pesničkou, že znásilnené ženy (áno, ide o veľmi závažný jav) si „za to môžu samé". A samozrejme aj s podobnými každodennými skúsenosťami. Všade na svete, i bez minisukne.

A že prečo pochod „šľapiek" (Marcha das Vadias)? Termín pochádza z anglického výrazu „slut", a veľmi dobre sa hodí. Veď napokon, ako sa hovorieva ženám, ktoré sa obliekajú ako chcú a spia, s kým (dobrovoľne!) uznajú za vhodné? Hm?

„Slut Walk" sa začal v kanadskom Toronte. Na jednej z tamojších univerzít prednášal policajný dôstojník o bezpečnosti na internátoch a zdôrazňoval pri tom, aby sa študentky vystríhali obliekať sa ako štetky, aby sa nestávali ľahkým terčom násilníkov. V dôsledku takéhoto nešťastného vyhlásenia sa študentky rozhodli vzbúriť. A nie bez príčiny! Alebo je normálne, že utrpíme hrubú agresiu na našom tele a na duši a ešte sa to za to aj máme cítiť vinné? Nie je nič nové, že násilie pochádza zo strany útočníka, nie z handier, ktoré na sebe nosíme. O tom, ako sa máme obliekať, budeme rozhodovať výlučne my. Vždy.

Nehovorte nám, ako sa máme obliekať, povedzte mužom, aby neznásilňovali

Pochod je vo svojom najhlbšom význame  výkrikom proti konceptu „ženy si znásilnenie zaslúžia". Taký koncept je predsa chorý. Nič také ako žena zasluhujúca si znásilnenie neexistuje. Je zvrátené, keď nám spoločnosť hovorí: ´Dávajte si pozor, aby vás niekto neznásilnil" namiesto toho, aby jednoducho tvrdila: Neznásilňujte.´ Máme právo na slobodné rozhodnutia o sebe samých, a najmä na podobnom druhu násilia nenesieme žiadnu vinu. 

Marjorie Rodrigues, ktorá má 23 rokov a žije v São Paule, kde pracuje v jednom vydavateľstve, považuje myšlienku pochodu za vynikajúcu a tvrdí, že protestovať je nevyhnutné. „To, že spoločnosť ženy celkom bežne delí na svätice, kurvy či štetky je jav, ktorý nezávisí len od ženskej sexuality alebo od toho, koľko má alebo chce mať partnerov. Na ženách sa vždy posudzuje všetko – spôsob, akým kráčame, ako sa cítime, či sa smejeme tak akurát alebo priveľmi či vôbec, to, ako rozprávame, ako máme rozprávať a ako by sme už nemali. Je to ten veľmi starý príbeh: muž sa celkom bežne vyjadruje na adresu zovňajšku ženy, no ak to isté urobím ja, hneď som za štetku. V Brazílii zľudovel známy výrok Rafinha Bastosa, ktorý sa považuje za veľmi dobrý vtip: „Hocikto, kto by znásilnil škaredú ženskú, si za to zaslúži objatie, lebo spravil dobrý skutok",  alebo podobne známa je Malufova veta: „Pokojne znásilňuj, stačí, ak nezabiješ." A poznáme aj prípad Geisy Arrudovej, ktorú masy odsúdili ako štetku len preto, že sa im nepozdávalo, čo mala na sebe oblečené. Zdalo by sa, že ide o nejakú zanedbateľnú otázku, pravda je však taká, že predstavuje a legitimizuje každodenný útlak žien. A hlboko uráža.

„Názov pochodu obsahuje pejoratívne slovo, no pravda je taká, že jeho význam je väčší. Neexistuje žiadna žena, ktorý by bola šľapka či svätica. Ženy sme rôzne a každá by mala so svojou sexualitou zaobchádzať tak, ako bude sama považovať za najvhodnejšie", dodáva.

„Pre mňa osobne by ideálny názov podujatia znel – Pochod slobodných žien – ale to by v médiách nemalo taký dosah", vyjadrila sa 27-ročná Tica Moreno, takisto zo São Paula. Aj ona si myslí, že podobný pochod bola veľmi dobrá myšlienka zo strany torontských študentiek. „Zamýšľajú otvoriť debatu o tom, že nič – žiadny druh oblečenia a ani správania nemôže byť ospravedlním či oprávnením násilia na ženách. Skúsme si spomenúť na známy prípad futbalového brankára Bruna. Prakticky všetky médiá obhajovali jeho násilné správanie tvrdiac, že Eliza Samudio bola obyčajná kurva, ktorej aj tak šlo iba o to, aby sa pretŕčala s viacerými futbalistami. Nás takéto momenty motivujú vyjsť na ulicu, do médií, na internet a zdôrazňovať, že nič nemôže ospravedlniť násilie. Áno, termín „šľapka" v názve pochodu sa naozaj používa spôsobom hyperbolujúcim klišé, ale nejde o dodávanie pozitívneho významu slovu, len o zdôraznenie toho, že všetci a všetky máme slobodné rozhodovanie o tom, ako sa budeme obliekať. Nám nejde o dokazovanie toho, či niekto je alebo nie je dostatočne „cudný", ale o to, že každý má právo byť sám sebou. Podľa je mňa je práve tento expresívny výraz ideálnym názvom pochodu.

Autorka blogu s názvom Escreva Lola Escreva, čo je jeden z dvoch najznámejších brazílskych blogov, 43-ročná Argentínčanka naturalizovaná v Brazílii, Lola Aronovich, je profesorka na Federálnej univerzite v Ceará a filmová historička a kritička. Podľa nej je samotná téma veľmi polemická, a to najmä zásluhou voľby názvu. „Myslím si, že je veľmi zložité opäť si osvojiť pravý význam slov. Zároveň však celkom rozumiem zmyslu pochodu, ktorý je odpoveďou na vyhlásenie torontského policajného dôstojníka. Pravda je taká, že všeobecné klišé hovorí, že žena sa musí naučiť, ako nebyť znásilnená, a nie muž to, aby neznásilňoval. Ľudia to počúvajú stále dokola. Vždy, keď sa dopočujeme o prípade znásilnenia, prvá vec, ktorú sa začnú ľudia pýtať, je to, prečo mala žena na sebe oblečené to a ono, prečo bola v takú a takú hodinu tam alebo onam...? Môže si za to sama. A tak ďalej. Z obete sa spraví vinník a z vinníka obeť. Preto si myslím, že pochod môže aspoň niektorým ľuďom ukázať, že celá téma znásilnenia sa väčšinovo diskutuje z nesprávneho konca.

Prvý Pochod šľapiek sa odohral začiatkom mája v Kanade a rozšíril sa ďalej do sveta. Proti mačistickému konceptu, že žena si o znásilnenie sama pýta, už protestovali ženy v Argentíne, USA, Veľkej Británii, Holandsku a na Novom Zélande.

Preložila a upravila Eliza Augustíny

Fotografia:SemParedes

Zdroj: Revistatpm http://revistatpm.uol.com.br/notas/marcha-das-vadias.html
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last