Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Občianske rady I.

Autor/ka: -

Občianske rady sú relatívne novou formou participácie, ktorej iniciátorom sú politické štruktúry. Tento fakt predznamenáva aj mieru participácie, ktorou tento mechanizmus disponuje. Moc plne zostáva v rukách exekutívy a volených zástupcov a občiansky sektor navrhuje, ako s ňou možno naložiť. V prvej časti textu o občianskych radách sa možno dočítať o základných mechanizmoch a konkrétnom príklade na lokálnej úrovni, presnejšie pri riešení problémov v škole. Druhá časť sa bude venovať príkladu celokrajinskej občianskej rady v rakúskej spolkovej republike Voralberg a regionálnej občianskej rade v Pielachtale.

Do občianskych rád sa náhodne oslovujú a pozývajú občianky a občania z konkrétnej komunity alebo z celého regiónu. Počas facilitovaného víkendového stretnutia spoločne vypracovávajú riešenia spoločenských výziev a problémov a zaoberajú sa centrálnou témou, ktorú im predkladajú politickí reprezentanti. Podľa Michaela Lederera sú občianske rady nestrannou „hlásnou trúbou" obyvateľstva a opätovne bližšie spájajú politiku a občanov.

Na základe náhodného výberu sú vybraní ľudia - „normálni občania", ktorí nijako nedisponujú špeciálnymi vedomosťami alebo špeciálnou kvalifikáciou. Nezastupujú žiadne záujmové skupiny, ale predkladajú svoje vlastné osobné názory. Celý proces sprevádza dynamická facilitácia. Občianska rada by mala ukončiť svoju činnosť spoločným vyhlásením. Dôležité je, že na tomto vyhlásení sa zhodne celá skupina. Vyhlásenie sa v druhom kroku prezentuje verejnosti.

Podľa Lederera pozostáva výhoda občianskej rady na jednej strane v náhodnom výbere, ktorý vedie k vytvoreniu veľmi heterogénnej skupiny. Týmto sa môže do diskusie dostať čo možno najviac rozličných názorov a skúseností. Na druhej strane slúži občianska rada ako nestanné (nestranícke) fórum, kde sa môžu občania a občianky politicky angažovať a spoluvytvárať vlastné okolie. Je však treba zdôrazniť, že občianska rada neprijíma žiadne politické rozhodnutia, ale tematizuje aktuálne výzvy a nevyhnutné kroky v komunite, v regióne, či v spolkovej krajine a týmto sa stáva poskytovateľom impulzov pre ďalšie opatrenia.

Občianske rady sa môžu vytvárať pre určitú cieľovú skupinu, pre určitú tému, alebo v rozličných priestorových zónach. Tento nástroj sa ukazuje byť obzvlášť účinným, keď sa realizuje v pravidelných intervaloch, vždy s novým náhodným výberom. Takto sa môže občianska rada etablovať ako nová forma, ktorá umožňuje občanom a občiankam nestranícky sa zapájať do politickej diskusie a do formovania ich životného prostredia.

Občianske rady sa realizujú predovšetkým v rakúskej spolkovej republike Voralberg a od roku 2006 do roku 2010 sa realizovalo dvadsať rád v rozličných komunitách, mestách a regiónoch. V tejto intenzite sa tento nástroj presadil v nemecky hovoriacich krajinách zatiaľ len vo Voralbergu.

Medzi najčastejšie témy, o ktorých sa na doterajších občianskych radách diskutovalo, patria na jednej strane faktory ovplyvňujúce vzťahy komunity a mesta, predovšetkým hospodárska infraštruktúra (napríklad, spôsoby ako oživiť centrum mesta), turistický a cestovný ruch v regióne a mestský rozvoj, najmä v oblastiach dopravy a výstavby. Na druhej strane boli neustálou témou diskusie o spolužití v komunite, o integrácii, o sociálnom kapitále a kvalite života, ako aj o spájaní občianskych iniciatív a snáh.

Možnosť naďalej úspešne využívať a rozvíjať tento postup participácie (účasti), ale aj lepšie odhadovať jej vplyv a dopad, predpokladá zozbieranie a zdokumentovanie ďalších skúseností. Z tohto dôvodu začal v roku 2010 úrad pre otázky budúcnosti v spolupráci s ministerstvom životného prostredia vo Viedni výskumný projekt plánovaný na dva roky. V rámci tohto projektu sa má na jednej strane vyškoliť viac facilitátorov pre procesy participácie, ale predovšetkým sa majú z viacerých hľadísk preskúmať konkrétne občianske rady. Prvé výsledky by mali byť dostupné na jeseň tohto roku.

Podľa Lederera nie je kľúčovou kvalitou občianskej rady samotné záverečné vyhlásenie, ale aktivizujúci moment. Ide o posilňovanie (empowerment, Selbstermächtigung) prostredníctvom inkluzivity. Ďalším dôležitým aspektom je stretávanie sa rozličných skúseností, postojov a pohľadov, ktoré vytvárajú priestor pre vznik nových myšlienok. Vzniká tak možnosť pre spoločensko-politické vysporiadanie sa s komplexnými témami.

Zrejme najdôležitejším prínosom je však samotná skúsenosť. Stretáva sa skupina neznámych ľudí a počas spoločnej práce nachádza spoločný menovateľ. Tento zážitok opisovali niektorí účastníci nasledovne: „Prišli sme ako ja a odchádzame ako my".

Občianska rada formuje školu

Dňa 23. marca 2012 sa po prvýkrát zišla školská občianska rada. Desať účastníkov tvorili rodičia a učitelia, ktorí diskutovali zásadné otázky športovej školy Steyr. Po počiatočnej neistote sa veľmi rýchlo podarilo vytvoriť pocit spoluúčasti a kolektívnej identity „my". Prvé projektové nápady školskej rady sa dnes už aj realizujú.

Nápad vytvoriť občiansku radu na škole sa zrodil počas seminára dynamickej facilitácie v Batschune. Najdôležitejšiu úlohu pri jej vzniku zohral vedúci rodičovského združenia športovej školy Steyr Michael Lederer. Po rozhovoroch s učiteľmi sa projekt skonkretizoval do podoby štvorhodinového stretnutia náhodne vybraných učiteľov a rodičov. Veľmi dôležitá bola podpora riaditeľa školy, ktorý sám navrhol názov Školská rada.

Ochota a pripravenosť zapojiť sa bola veľmi vysoká, čo organizátorom v rodičovskom združení veľmi zjednodušilo celkovú prípravu. Stretnutie aj preto prebehlo veľmi pozitívne a napriek peknému jarnému počasiu sa zúčastnilo všetkých desať vybraných osôb. Úvodná rezervovanosť a myslenie v rámci „táborov" učitelia verzus rodičia sa už v priebehu necelej hodiny premenilo na pocit vzájomnosti. Zmenilo sa predovšetkým nastavenie rodičov, keď sa dozvedeli podrobnosti o ťažkostiach pri prípravách školského dňa. Prvým konkrétnym výsledkom diskusie sa stal plán na vymaľovanie školských tried s konkrétnym časovým harmonogramom.

Celkovým výsledkom stretnutia bolo sformulovanie protokolu školskej rady, v ktorom boli vypracované najdôležitejšie témy. Podľa jeho tvorcov by mohol slúžiť aj ako manifest k aktuálnej situácii na školách v Rakúsku.

Zostavil, preložil a upravil Peter Nedoroščík

Občianske rady II.

Fotografia: ponte1112

Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last