Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Mariela Castro v USA o LGBT právach na Kube a o sociálnych zápasoch

Autor/ka: David Brooks

Marielu Castro Espínovú prekvapilo, že dostala povolenie na vstup do USA, čo vyvolalo takmer hysterické reakcie medzi anticastrovskými politikmi. Na druhej strane mnohých prekvapuje aj samotná Mariela, dcéra kubánskej revolúcie, svojím moderným a kritickým hlasom, ktorým vyzýva na budúce zápasy proti rôznorodým druhom hegemónie a politiky nanucovania, čím sa má dospieť k emancipovanej spoločnosti dodržiavajúcej všetky druhy práv.

Na verejných aj akademických fórach a stretnutiach s kolegami z progresívnych severoamerických kruhov venovaných vzdelávaniu a sexuálnemu zdraviu v San Franciscu a v New Yorku nastolila doktorka Mariela Castro komplexné otázky súvisiace so zápasom proti rôznym druhom diskriminácie. Sústredila sa predovšetkým na svoju kľúčovú tému, teda na práva komunity lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transgender osôb (LGBT). Dcéra prezidenta Raúla Castra musela nevyhnutne diskutovať aj o bilaterálnych vzťahoch a politickej a sociálnej dynamike svojej krajiny. Úprimnosťou, humorom a kritikou prelomila viaceré stereotypy živené dokonca aj medzi progresívnymi Severoameričanmi o procesoch, ktoré prežíva Kuba.

V rozhovore pre La Jornada hovorila o svojej práci, o svojich pozorovaniach v USA, o prekvapeniach aj nádejach. Riaditeľka kubánskeho Národného centra pre sexuálnu výchovu (Cenesex), ktorá je zároveň najvplyvnejším hlasom v presadzovaní práv LGBT komunity na Kube, povedala o začiatkoch svojej práce toto: „Cítim sa veľmi stotožnená s revolučnými procesmi. Okrem rodiny, ktorá ma naučila mnohé z toho, čo viem o dejinách Kuby a za čo si vážim jej ľudí, som na univerzite študovala aj marxistickú filozofiu, ktorá mi dala veľa nástrojov na to, ako rozumieť svetu. A ako hovorieval Marx, aj ako ho meniť. V realite kubánskej revolúcie existuje veľa vecí, ktoré sa mi páčia, ako aj tých, ktoré sa mi nepáčia – tak ako v každej spoločnosti, v ktorej človek žije. Jedna z vecí, ktoré sa mi nepáčili, bolo aj diskriminačné správanie voči homosexuálom. Začala som sa cítiť nepohodlne, nepáčilo sa mi, že by kubánska revolúcia mala mať tieto rysy. Keď som začala študovať sexuálnu výchovu, začala som aj hľadať spôsoby, ako ich meniť. V revolučnom myslení som objavila veľa marxistických prvkov zahŕňajúcich daný problém a mohla som tak vytvoriť novú platformu v rámci našich princípov: emancipáciu ľudskej bytosti, čo je skutočným a prvoradým cieľom socializmu. Tá emancipácia však musí byť úplná, nie len akási jedna emancipácia s mnohými inými predsudkami."

Mariela Castro zdôrazňuje, že k právam LGBT ľudí sa nesmie pristupovať izolovane. „Zo samotnej podstaty problematiky vyplýva, že zápas za práva LGBT ľudí sa nesmie vymedzovať a oddeľovať od zápasov za iné sociálne otázky. Dnes však prevláda tendencia oddeľovania. A to tomuto zápasu nepridáva na sile, naopak, banalizuje ho a rozbíja. Alebo, keď budú môcť ľudia s homosexuálnou orientáciou uzatvárať manželstvá, už hádam nebudú bojovať za žiadnu inú spoločenskú zmenu vo svojich krajinách? To má stačiť? Myslím si, že všetky otázky všetkých práv sa majú prepájať a upevňovať tým, že sa podávajú spoločne, so všetkými jednotlivými špecifikami. Je nevyhnutné pokračovať v zápasoch za zvrchovanosť národov, rás, národností, etník, v zápasoch za prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Všetky tieto požiadavky by sa mali vsadzovať do vzájomných súvislostí, nie bojovať za jednu vec a o druhú sa vôbec nestarať. Taký prístup jedine znásobuje systém hegemónie."

Doktorka Castro Espín ďalej prízvukovala, že výchova k sexuálnemu zdraviu nie je záležitosť mravouky a hygieny, ale najmä práca v prospech odstraňovania všetkých dejinných predsudkov založených na vykorisťovaní ľudských bytostí, keďže ľudské telá sú odvekými väzňami ideológií nadvlády. Aj preto má emancipácia človeka zahŕňať rozbíjanie schém dominancie triedy nad triedou, krajiny nad krajinou, ideológie nad ideológiou, mužov nad ženami, jednej rasy nad inou, náboženstva nad náboženstvom, a tak ďalej. Podčiarkuje, že diskriminácia akéhokoľvek druhu má ten istý pôvod: Nadvládu jednej skupiny nad inou. Cieľom je udeliť práva tým, ktorí ich stále nemajú, ale nie tak, že sa vezmú tým, ktorí ich už majú. Naopak, ide o spoločné zdieľanie rôznych druhov práv.

Odkedy Mariela Castro dostala víza do USA, viacerí politici, očividne zaštítení anticastrovskými zákonodarcami kubánskeho pôvodu na Floride a v New Jersey, ako aj republikánsky kandidát na prezidenta Mitt Romney vyjadrili svoj odpor a kritiku voči Obamovej administratíve, ktorá jej umožnila navštíviť USA. Prečo vplyvných ľudí v USA tak ľaká jej prítomnosť? „Boja sa o stratu svojich privilégií, ktoré majú zásluhou politických a mediálnych manipulácií voči Kube", odpovedá. Tvrdí, že blokáda je biznis pre mnohých, ktorí takú politiku živia. „Moja návšteva je pre nich symbolická udalosť. Nazdávajú sa, že ak mi USA udelili víza, vzťahy s Kubou sa zlepšia, a to sa im do obchodov nehodí."

Zopakovala stanovisko Havany, ktorá je ochotná pristúpiť na rovnocenný dialóg s Washingtonom, za predpokladu rešpektovania kubánskej zvrchovanosti v záujme normalizovania vzťahov. Zároveň aj zhrnula všetko, čo Kuba prežila, počnúc mnohonásobnými pokusmi o zavraždenie Fidela Castra až po prípad piatich kubánskych antiteroristov uväznených v USA. Pripomenula, že pri teroristických útokoch voči Kube prišlo o život asi 5-tisíc osôb.

Vyjadrila sa v prospech rokovaní s cieľom prepustenia piatich Kubáncov, ako aj Alana Grossa, ktorý si na Kube odpykáva trest za porušenie jej zákonov. „Je to v Obamových rukách", povedala. Na otázku, ktorý úspech alebo udalosť súčasnosti jej dodáva najviac nádeje, odpovedá, že „Wikileaks", pretože aféra mala priamy vplyv na mocenské póly. Zároveň hovorí, že najväčšiu nádej vzbudzuje „nový jazyk aktuálnych sociálnych hnutí zdôrazňujúcich svoje rôzne požiadavky. Sociálne hnutia vo mne vyvolávajú nadšenie, každé vo svojej vlastnej osobitosti a vlastnom kontexte".

Preložila Johana Tutková

Obrázok: Wikimedia Commons

Zdroj: La Jornada www.jornada.unam.mx/2012/06/04/index.php?section=mundo&article=035n1mun
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last