Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Kto zaplatí za čie prispôsobovanie?

Autor/ka: Vandana Shiva

Svet prechádza ekologickým a ekonomickým kolapsom. Nemilosrdne porušujeme ekologické hranice, ktoré stanovila ľudská dôstojnosť a vzájomná rovnosť. Imperatívom je prispôsobiť sa. Prispôsobovanie sa bohatých a mocných na jednej strane je ale podstatne odlišné od toho, čím by sa mali riadiť ľudia na celom svete. Bohatí chcú, aby za proces prispôsobovania sa zaplatili chudobní a pracujúci. Ľudia naopak chcú, aby platili bohatí vyššími daňami, vrátane Tobinovej dane z finančných transakcií. Volajú po regulácii, ktorá by zastavila drancovanie prírodného bohatstva a verejných statkov.

Dominantný ekonomický model založený na predstave neobmedzeného rastu na planéte s limitovanými zdrojmi smeruje k prekročeniu prahu využiteľnosti prírodných zdrojov. Takáto cesta vedie k ekologickej katastrofe a aj k tomu, že bohatá časť populácie zintenzívni  násilné uchvacovanie zostávajúcich zdrojov. Bohatí sa prispôsobujú miznúcim zdrojom, medzi ktoré patrí aj pôda, biodiverzita a voda, a to tak, že sa ich zmocnia. Prispôsobenie ale prebieha bez toho, že by sa novej realite prispôsobila stará paradigma založená na intenzívnom využívaní zdrojov a predstave neobmedzeného rastu. V krátkodobom horizonte môže byť pre chudobných dôsledkom jedine ekologický nedostatok, vrátane prehlbovania chudoby. Ak sa v dlhodobom horizonte dôsledkom klimatickej katastrofy a vyhynutia ostatných druhov stane naša planéta pre ľudstvo neobývateľnou, ľudský druh vyhynie. Hrozbou pre ľudské prežitie je zlyhanie pri ekologickom prispôsobení sa planetárnym limitom.

Na summite Rio +20 sa budú mocní snažiť pretlačiť zelenú ekonómiu, ktorá sa môže stať aktom najväčšieho uchvátenia zdrojov v celej ľudskej histórii. Nadnárodné spoločnosti si privlastňujú zelené bohatstvo našej planéty. Jej biodiverzitu chcú využiť na zelenú ropu, z ktorej sa dajú vyrábať biopalivá, plasty a chemikálie. Teda všetko to, čo nám dala éra petrochemikálií založená na rope. Celosvetové hnutia už začali prehlasovať „Nie zelenej ekonómii pre 1 percento".

Ekologické prispôsobenie ale možné je, a v skutočnosti už prebieha. Toto prispôsobenie zahŕňa vnímanie samých seba ako súčasti krehkej ekologickej siete. Nenachádzame sa mimo alebo nad ňou a preto ani nie sme imúnni voči ekologickým následkom našich činov. Ekologické prispôsobenie tiež znamená, že sami seba vnímame ako členov pozemského spoločenstva, ktoré zdieľa zdroje s členmi ľudskej spoločnosti a tiež
so všetkými ostatnými druhmi. Prispôsobenie si vyžaduje ukončiť uchvacovanie zdrojov a privatizáciu pôdy, biodiverzity, rastlinných semien, vody a atmosféry. Ekologické prispôsobenie je založené na obnove spoločných statkov a na vytvorení Svetovej demokracie.

Dominantný ekonomický model je založený na monopole zdrojov a vláda oligarchie nie je v konflikte len s ekologickými limitami planéty. Nachádza sa aj v konflikte s princípmi demokracie, vlády ľudu a pre ľudí. Oligarchia sa prispôsobuje tak, že ďalej dusí demokraciu a drví občiansku a ľudskú slobodu. Vo vyjadrení Bharti Mittalu, že politika by sa nemala miešať do ekonómie, sa odzrkadľuje myslenie oligarchie, podľa ktorej sa zaobídeme aj bez demokracie. Toto antidemokratické prispôsobovanie zahŕňa prijímanie zákonov, ako sú americký zákon o vnútornej bezpečnosti (homeland security) a množstvo bezpečnostných zákonov v Indii.

Volanie zdola po demokratickom prispôsobení po celom svete sprevádza nárast počtu nenásilných protestov ako arabská jar, severoamerická jeseň hnutia Occupy alebo ruská zima, kde sa spochybňovali volebné výsledky a volebná demokracia.

Odpoveďou na „úsporné" programy, ktoré presadil MMF, Svetová banka a finančné inštitúcie (ktoré finančnú krízu privodili), sú hnutia za prispôsobenie demokracie, na vzostupe aj na iných miestach. Tretí svet prešiel nútenými úspornými opatreniami v 80-tych a 90-tych rokoch, čo viedlo k nepokojom. Štrukturálne reformy, ktoré v roku 1991 prebehli v Indii, spustili poľnohospodársku krízu. Štvrť milióna farmárov spáchalo samovraždu. Potravinová kríza odsúdila každého tretieho Inda k hladu a podvýživou trpelo každé druhé dieťa. Za reformy Svetovej banky a MMF ľudia zaplatili vlastnými životmi. Reformy, ktoré mali za cieľ liberalizáciu trhu úplne rozobrali náš systém potravinovej bezpečnosti. Tým sa sektor s predajom semien otvoril pre nadnárodné spoločnosti. Food Security Act sa v súčasnosti pokúša premeniť potravinové programy pre verejnosť na trh pre potraviny od nadnárodných spoločností. Nanútené úsporné opatrenia sú ďalej presadzované cez takzvané reformy, akými sú v maloobchode priame zahraničné investície (Foreign Direct Investment). O živobytie
maloobchodníkov okradnú tieto reformy 50 miliónov ľudí a ďalšie milióny okradne o živobytie zmena systému produkcie.

Európa začala so škrtmi v roku 2010. Všade, od Veľkej Británie, Talianska, Španielska, Grécka, Írska, Islandu a Portugalska sa konajú protiškrtové demonštrácie. Banky, ktoré privodili krízu chcú, aby sa spoločnosť prispôsobila tak, že zničí pracovné miesta a možnosti obživy, dôchodky, verejné služby a teda životy obyčajných ľudí. Ľudia chcú, aby sa finančné systémy prispôsobili limitom, ktoré ustanovuje príroda, spoločenská spravodlivosť a demokracia. Chúlostivé životné podmienky pre 99 percent populácie vytvorili novú spoločenskú triedu, ktorú Guy Standing nazýva „prekariát". Ak nám priemyselná revolúcia dala triedu pracujúcich (proletariát), tak globalizácia a „voľný trh" (ktorý životy roľníkov v Indii a Číne ničí zaberaním pôdy alebo ničením príležitostí pre mladých, aby sa ekonomicky zabezpečili v krajinách, ktoré bývali bohatými priemyselnými krajinami) vytvorili globálnu triedu chúlostivých. Ako napísali Barbara a John Ehrenreich v The making of the American 99%, táto nová trieda vyvlastnených a vylúčených zahŕňa „profesionálov zo strednej triedy, továrenských robotníkov, vodičov kamiónov a zdravotné sestry ako aj oveľa chudobnejších ľudí, ktorí majetnejším upratujú domy, robia im manikúru a starajú sa o ich trávniky".

Nanútené škrty sú založené na starej paradigme, ktorá jednému percentu superboháčov a oligarchov dovoľuje uchmatnúť planetárne zdroje a zvyšným 99-im percentám znemožňuje prístup k zdrojom, živobytiu, akejkoľvek slobode, demokracii a ekonomickému bezpečiu. Často sa hovorí, že India a Čína so zvýšeným rastom preberajú západný životný štýl založený na intenzívnom čerpaní zdrojov a mrhaní. Realita je ale taká, že zatiaľ čo sa 3 alebo 4 percentá Indie pripojili k šialenému závodu spotrebúvajúcemu Zem čoraz väčším počtom áut a klimatizáciami, drvivá väčšina Indie je vtláčaná do „znižovania spotreby". Kvôli zaberaniu pôdy, ovládnutiu trhu a ničeniu živobytia tak väčšina stráca oprávnenie na pokrytie základných potrieb ako strava a voda. Indická kríza hladu a podvýživy je príkladom „znižovania spotreby", ktorú chudobným vnútili bohatí prijatými škrtmi, zabudovanými do liberalizácie trhu a politík „ekonomických reforiem".

Vynára sa ale iná paradigma, ktorú zdieľal aj Gándhí a nové hnutia 99 percent. Ide o paradigmu dobrovoľnej jednoduchosti zameranú na´zmenšovanie ekologickej stopy, ktorú súčasne sprevádza zvyšovanie všeobecného blahobytu. Namiesto nanútených škrtov (ktoré pomáhajú superbohatým stať sa ešte bohatšími, čo vedie k totalite) nám zvolená jednoduchosť umožní ekologické prispôsobenie sa a zníži sa tak nadmerná spotreba planetárnych zdrojov. Nová paradigma umožní spoločnosti prispôsobiť sa s cieľom zlepšenia demokracie a vytvorenia cesty pre ekonomické prispôsobenie, založené na rovnosti a spravodlivosti.

Vnútené škrty spôsobujú, že za excesy neobmedzene chamtivých a hromadenie majetku superbohatými nakoniec zaplatia chudobní a pracujúce rodiny. Zvolená jednoduchosť by tieto excesy ukončila a umožnila rozkvitnutie svetovej demokracie, v ktorej by boli chránené a rešpektované všetky práva a slobody ľudí a ostatných druhov.

Preložil a upravil Martin Jankovič

Fotografia: Wikimedia Commons

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/imposed-austerity-vs-chosen-simplicity-who-will-pay-for-which-adjustments-by-vandana-shiva
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last