Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Fond umeleckej slobody: Alternatíva k autorským právam v dobe internetu

Autor/ka: Dean Baker

Zhrnutie

Inštitúcia autorských práv má svoje korene vo feudálnom systéme. Autorské práva poskytujú stimuly pre kreatívnu činnosť prostredníctvom štátom vynúteného monopolu. Ako každý iný monopol, aj tento systém vedie k veľkej neefektívnosti a vytvára výrazné problémy s vymáhaním práv. Neefektívnosť a problémy s vymožiteľnosťou v internetovom veku dramaticky vzrástli, keďže digitálna technológia umožňuje reprodukciu písomných materiálov, hudby a video záznamov bez dodatočných nákladov.

Fond umeleckej slobody (Artistic Freedom Voucher, ďalej AFV) je alternatívny mechanizmus podpory tvorivej a umeleckej činnosti. Je navrhnutý tak, aby maximalizoval rozsah individuálnej voľby, pričom plne využíva potenciál novej internetovej  technológie.

AFV umožní každému jednotlivcovi  prispieť dávkou vo forme dane, vo výške približne 100 dolárov, určenej podľa vlastného výberu tvorcovi alebo jeho sprostredkovateľovi, ktorý mu finančné prostriedky odovzdá. Príjemcovia príspevkov AFV (tvorcovia a sprostredkovatelia) by sa museli zaregistrovať pre daňové účely  rovnakým spôsobom ako cirkevné či charitatívne organizácie. Táto registrácia by bola okrem iného potrebná na zamedzenie podvodov: nezahŕňa žiadne hodnotenie kvality vytváranej práce.

Výmenou za prijatie príspevkov AFV by tvorcovia neboli oprávnení získať nárok na ochranu autorských práv svojich diel na dlhšiu dobu (napr. päť rokov). Autorské práva a AFV sú dva alternatívne spôsoby, ktorými by štát podporoval  tvorcov. Tvorcovia by mali nárok na odmenu len z jedného zo systémov, nie z oboch paralelne. AFV nebude mať vplyv na schopnosť tvorcov prijímať finančné prostriedky za koncerty alebo iné živé vystúpenia.

AFV by vytvoril obrovské množstvo materiálu nechráneného autorskými právami. Stodolárový príspevok AFV  by bol dostatočne vysoký na zaplatenie 500-tisíc spisovateľov, hudobníkov, spevákov, hercov alebo ďalších umelcov pri výške príjmu umelca/tvorcu 40-tisíc dolárov ročne. Všetky vytvorené diela by sa umiestnili vo verejnej doméne, odkiaľ by sa mohli ďalej voľne reprodukovať.

Podľa vierohodných podkladov by boli úspory z nižších výdavkov na tvorbu chránenú autorským právom oveľa vyššie ako náklady na systém AFV. Veľa z týchto úspor by bolo priamym výsledkom rozhodnutia jednotlivcov používať AFV na podporu hudby, filmov a ďalších diel namiesto prác chránených autorským právom. Druhý zdroj úspor by bol výsledkom nižších nákladov na reklamu, pretože veľa materiálu používaného v médiách by sa sústredilo vo verejnej doméne.

Na rozdiel od ochrany autorských práv, ktorá vyžaduje obmedzenia týkajúce sa používania digitálnych technológií, by AFV umožnil plné využívanie potenciálu tejto technológie. Tvorcom by sa dostávalo väčšieho prospechu, keďže ich materiál by sa široko distribuoval. Tvorcovia sú práve preto tí, ktorí budú vyvíjať úsilie na podporu nových technológií umožňujúcich šírenie hudby, videí a iného materiálu čo najjednoduchšie. V porovnaní s tým si výkon autorských práv vyžaduje čoraz väčšiu úroveň represie (napr. obmedzenia na zverejňovanie zdrojového kódu, sledovanie využitia počítačov a získavanie záznamov od poskytovateľov internetových služieb), aby sa zabránilo neoprávnenému reprodukovaniu materiálov chránených autorskými právami. Policajné zákroky proti neoprávnenému kopírovaniu vysokoškolákov a dokonca aj detí zo základných škôl by boli pri tvorbe podporovanej mechanizmom AFV úplne zbytočné.

Úvod

V posledných rokoch je čoraz očividnejšie, že autorské práva sú anachronizmus nevhodný pre internetový vek. Dnešný internet a digitálne technológie umožňujú okamžite a bez nákladov kopírovať hudbu, filmy alebo písomné záznamy.  Zábavný priemysel a vydavateľstvá reagovali na vývoj technológií požiadavkou represívnejších zákonov ukladajúcich hrubé tresty za neoprávnenú reprodukciu ako aj požiadavkou obmedzenia rozvoja technológií. Tento trend smerom k zvyšovaniu zákonných represií za účelom ochrany autorských práv určite nepredstavuje príjemnú predstavu budúcnosti.

Alternatívou je vyvinúť taký systém odmeňovania tvorivej práce, ktorý v plnej miere využíva výhody vývoja technológií. AFV je jedným z týchto modelov. Základná myšlienka je veľmi jednoduchá. Každému jednotlivcovi je pridelená určitá čiastka peňazí (napr. 100 dolárov) ako príspevok do AFV, ktorý možno použiť iba na podporu umeleckej či inej tvorivej práce. Tieto peniaze by mali formu vratného daňového úveru.

Príjemcom príspevkov AFV môže byť každá fyzická osoba alebo sprostredkovateľ, ktorý sa buď zaoberá umeleckou a tvorivou činnosťou, alebo ich podporuje. Potenciálni príjemcovia by sa na príjem takéhoto príspevku zaregistrovali rovnakým spôsobom, ako to v súčasnosti robia tie cirkevné alebo neziskové organizácie, ktoré sú  oslobodené od daňovej povinnosti. Štát týmto neposudzuje kvalitu individuálnych prác – registrácia je len certifikácia určená pre daňové účely a potvrdenie, že jedinec sa venuje istému druhu umeleckej alebo inej tvorivej práce.

Podmienkou nároku na príjem príspevkov AFV, a to buď priamo alebo sprostredkovane, je umiestnenie všetkých prác predložených jednotlivcom vo verejnej doméne a možnosť ich reprodukcie bez obmedzenia. Príjemcovia príspevkov AFV nebudú mať podľa autorského práva nárok na ochranu vytvorenej práce na dlhšie obdobie (napr. päť rokov) po získaní AFV. Ochrana autorských práv je jedným zo spôsobov, ktorým štát podporuje tvorivú a umeleckú činnosť, AFV by bol druhý, alternatívny spôsob. Tvorcovia by však mali nárok na odmenu za tvorivú činnosť len prostredníctvom jedného z týchto modelov.

AFV by tak rýchlo poskytol verejnosti obrovské množstvo voľne dostupnej hudby, filmov, kníh a ďalších publikácií. Sto dolárov za dospelého jednotlivca  by bolo napríklad dostatočné na podporu celkom 500-tisíc hudobníkov, spevákov, spisovateľov, hercov a iných tvorcov s priemerným ročným platom 40-tisíc dolárov. AFV tak umožní tvorcom obísť zákonitosti súčasných korporátnych štruktúr. Za priaznivých ekonomických predpokladov by sa tento model financovania dokázal zaplatiť sám v podobe  úspor na strane spotrebiteľov.

Mechanizmus AFV

Účelom AFV je maximalizovať mieru individuálnej voľby určenia, ktorá tvorivá práca by mala byť podporovaná, a zároveň plne využíva potenciál digitálnej technológie. Je navrhnutý tak, aby bol rovnako jednoduchý pre obe strany tohto systému – pre príjemcov príspevkov AFV ako aj pre prispievateľov, teda daňových poplatníkov.

Daňovník a AFV

Išlo by o dva alternatívne mechanizmy, prostredníctvom ktorých by ľudia mohli použiť svoj príspevok AFV. Jednou z možností je poskytovanie finančných prostriedkov tvorcom alebo sprostredkovateľom podľa vlastného výberu nepriamo cez daňový systém, pričom táto voľba by sa potvrdila v daňovom formulári.  Mohli by tiež zaplatiť sumu rovnajúcu sa hodnote príspevku AFV priamo tvorcovi či  sprostredkovateľovi a následne žiadať o vrátenie dane. V tomto prípade by boli daňovníci povinní uchovávať evidenciu pre účely daňovej kontroly, rovnako ako aj teraz pri poskytovaní charitatívneho príspevku.

Prvú metódu – nepriamu – by si zrejme vybrala väčšina ľudí.  Každý tvorca alebo sprostredkovateľ by sa musel zaregistrovať na daňových inštitúciách, aby mal nárok na príspevky AFV a získal by identifikačné číslo, ktoré by zverejňoval pre potenciálnych priaznivcov. Daňovník by mohol prideliť svoj bonus na jedného alebo niekoľkých tvorcov alebo sprostredkovateľov jednoducho pomocou ich identifikačných čísel uvedených v daňovom formulári.

Druhá metóda – priama – bude voľba pre jednotlivcov, ktorí uprednostňujú anonymné a súkromné prideľovanie. Títo jednotlivci by po preukázaní použitia príspevkov AFV o vykonaní platby registrovanému tvorcovi alebo sprostredkovateľovi mohli žiadať o úľavu z dane. Daňoví poplatníci budú musieť viesť evidenciu pre účely auditu. Rovnako to dnes platí s charitatívnymi príspevkami.

Tvorcovia a AFV

AFV by mohlo vytvoriť fond peňazí (približne 20 miliárd dolárov ročne) na podporu tvorivej a umeleckej činnosti, čo je oveľa väčší objem, než v súčasnosti v systéme tvorcom prúdi cez model autorských práv. Keďže aktuálne sa distribúcia licenčných poplatkov a súvisiacich platieb intenzívne sústredí medzi malú skupinu elitných spevákov, hercov, spisovateľov a ďalších tvorcov, financovanie prostredníctvom AFV by prevýšilo sumu prostriedkov dostupnú v systéme autorského práva pre iných ako pre túto elitu. To znamená, že oveľa viac tvorcov by bolo odmenených  za tvorbu prostredníctvom systému AFV než prostredníctvom systému autorského práva.

O príspevky AFV by sa tvorcovia usilovali propagáciou svojej práce potenciálnym prispievateľom, a tiež na základe zmlúv prostredníctvom sprostredkovateľov. Je pravdepodobné, že systém bude významným stimulom pre sprostredkovateľov v určitých populárnych oblastiach (napr. spisovatelia sci-fi, hudobníci blues, investigatívni novinári, atď.) Sprostredkovatelia by práce potenciálnym prispievateľom propagovali rovnakým spôsobom ako tvorcovia individuálne – pravdepodobne vyzdvihnutím objemu a kvality práce, ktorú podporujú.

Oba subjekty – tvorcovia aj sprostredkovatelia, by boli pre nárok na získanie prostriedkov AFV povinní zaregistrovať sa. Registrácia by bola porovnateľná s procesom, ktorý funguje v súčasnosti, keď cirkev alebo nezisková organizácia žiada prostriedky od štátu. Jednotlivec by týmto potvrdil, že sa zapája do systému podporujúceho istý druh tvorivej činnosti a nemá nárok na autorskú ochranu. Sprostredkovateľ by rovnako potvrdil, že pridelí  finančné prostriedky tvorcom, ktorí sú registrovaní. Informácie uvedené pri registrácii by mali podliehať kontrole a boli by predmetom overovania. Transparentná registrácia je potrebná aj pre odstránenie rizika podvodu – aby tvorcovia alebo sprostredkovatelia vo svojej činnosti konali tak, ako vyhlasujú.

Tvorca, ktorý sa zaregistruje ako príjemca príspevkov AFV, by sa vzdal nároku na ochranu autorských práv na dlhšiu dobu – napríklad na päť rokov – po zapojení sa do systému AFV. Ochrana autorských práv je štátom vytvorený monopol. Je jedným zo spôsobov, v ktorom vláda kompenzuje odmenu za prácu tvorcov. AFV je alternatívny mechanizmus. Tvorca má možnosť vybrať si jeden z modelov, ale nie oboje. Dôvod, prečo sa tvorca vzdáva nároku na ochranu autorských práv na dlhšie obdobie je ten, aby sa AFV systém nezneužíval zábavným priemyslom na budovanie reputácie nových hviezd. Bolo by zbytočné na to používať verejné finančné prostriedky a potom spoplatniť ich prácu ochranou autorských práv.

AFV má veľkú výhodu: žiadne verejné donucovanie nie je potrebné. Autorské práva jednoducho nie sú vymáhateľné. Napríklad ak sa spevák po vybudovaní svojej značky rozhodne opustiť systém AFV a v nasledujúci rok nahrá CD, držiteľ autorských práv (spevák alebo nahrávacia spoločnosť) by sa nebude môcť domáhať žiadnych právnych postihov proti osobe, ktorá jeho CD kopíruje a rozširuje. Práca zostáva vo verejnej doméne –  na rozdiel od systému autorských práv, na ktorého výkon sa vyžadujú čoraz vyššie postihy. Systém AFV nevyžaduje vykonávanie kontrolných a represívnych mechanizmov.

Ekonomika AFV

AFV systém vytvorí veľké množstvo písaného a nahraného hudobného a video materiálu dostupného verejne. Podľa realistických predpokladov môže objem finančných prostriedkov, ktoré verejnosť (namiesto finančnej podpory systému ochrany autorským právom) ušetrí alokovaním príspevkov do AFV ľahko prevýšiť prostriedky potrebné na financovanie AFV.

Kalkulácia financovania je jednoduchá. Tabuľka 1 ukazuje sumy peňazí, ktoré verejnosť každoročne minie na hudobné nahrávky, filmy, knihy a na vysielanú a tlačenú reklamu. Tabuľka zároveň obsahuje hornú a dolnú hranicu odhadovaných úspor vyplývajúcich z použitia materiálu verejne dostupného cez AFV. Tieto odhady sú vytvorené na základe istých predpokladov o rozsahu, v ktorom AFV materiál môže nahradiť autorsky chránený materiál a tak znížiť koncovú cenu každého média.

V prípade hudobných a filmových nahrávok sa predpokladá, že dostupnosť AFV materiálu zníži koncovú cenu autorsky chráneného materiálu o 60 percent (horný odhad) alebo o 20 percent (dolný odhad). Zníženie koncovej ceny je spôsobené jednak tým, že verejnosť si pravdepodobne kúpi menej autorsky chráneného materiálu, lebo bude dostupné množstvo verejného materiálu; a tiež tým, že cena chráneného materiálu (CD alebo DVD) bude nižšia, lebo musí konkurovať materiálu, ktorý je verejne prístupný. Úspory v týchto oblastiach budú zrejme vyššie, pretože je pravdepodobné, že veľa hudobných a video nahrávok bude k dispozícii bez ďalších poplatkov cez internet.

Očakáva sa, že tieto úspory budú časom rásť. Dá sa predpokladať, že veľká väčšina tvorcov sa zapojí do systému  AFV, pretože ich finančný prospech bude oveľa výraznejší v systéme AFV než v systéme chránenom autorským právom.

Je potrebné poznamenať, že dostupnosť veľkého množstva voľne dostupného materiálu pravdepodobne ovplyvní vývoj a rozšírenie technológií. Napríklad potreba vysokorýchlostného internetového pripojenia sa pravdepodobne dramaticky zvýši ak bude veľké množstvo hudobných a video nahrávok dostupné na stiahnutie. Naviac sa dá odôvodnene predpokladať rozvoj napaľovacieho priemyslu pre tých, čo nemajú dostatočne rýchle internetové pripojenie alebo iné potrebné technológie.

Tabuľka – Možné úspory z AFV

Médium                      Súčasný odbyt    Horný ušetrený odhad     Dolný ušetrený odhad
                                  v dolároch            v dolároch                        v dolároch

Hudobné nahrávky   13.7 miliárd           8.2 miliárd                         2.7 miliárd
Filmy                          27.5 miliárd          16.5 miliárd                       5.5 miliárd
Knihy                         26.9 miliárd           5.4 miliárd                        2.7 miliárd
Vysielaná reklama     60.9 miliárd          12.2 miliárd                       6.1 miliárd
Tlačená reklama        48.2 miliárd           9.6 miliárd                        4.8 miliárd
Káblová a platená      67.9 miliárd          13.6 miliárd                      6.8 miliárd
televízia

Celkom                   245.1 miliárd        65.5 miliárd                 28.6 miliárd

Zdroje: Autorove výpočty a priemyslové obchodné skupiny

Čísla za hudobné nahrávky sú z roku 2001. Viac na www.plunkettresearch.com. Odhad predaja filmov v USA v roku 2000 je len pre kiná a DVD predaj (nezahŕňa platenú TV, TV vysielanie a káblovú TV). Viac na www.factbook.net. Odhady predaja kníh sú pre rok 2002. Viac na www.publishers.org. Odhadované príjmy z TV a tlačenej reklamy sú za rok 2002 a pochádzajú z www.tnsmicmr.com. Odhadovaný príjmy z káblovej a platenej TV sú z roku 2000 a nachádzajú sa na www.plunkettresearch.com.

Vzhľadom na to, že množstvo a kvalita voľného materiálu sa v porovnaní s materiálom chráneným autorským právom zvýši, môže sa ukázať, že tento systém je čoraz ťažšie udržateľný. Je celkom možné, že systém autorského práva sa nakoniec zrúti, pretože len málo ľudí bude ochotných zaplatiť cenu za materiál chránený autorským právom. Záleží to však od toho, ako úspešne dokáže materiál chránený autorským právom súperiť na voľnom trhu s voľným AFV materiálom. Odhady predpokladajú oveľa skromnejšie úspory (20 percent horná hranica a 10 percent dolná hranica) v prípade kníh, reklamy a káblovej a platenej TV. V týchto prípadoch sa oveľa väčšia časť nákladov alokuje na fyzickú výrobu a distribúciu materiálu než na odmenu samotným tvorcom. To znamená, že dostupnosť voľného materiálu bude mať menší vplyv na koncovú cenu.

V oboch scenároch z tabuľky úspory prekračujú náklady daňových poplatníkov na fungovanie systému AFV. AFV môže ušetriť viac peňazí, než sám stojí. V prípade dolného odhadu sú predpokladané úspory 28,6 miliárd dolárov, čo je o 40 percent väčšia suma ako 20 miliárd dolárov potrebných na AFV. Horný odhad úspor je 65,5 miliárd dolárov,  teda trikrát viac než náklady na AFV.

Je tiež potrebné poznamenať, že mnoho z týchto úspor bude mať podobu nižších nákladov na reklamu, čo sa pravdepodobne odrazí v nižších cenách produktov. Reklamné náklady obsiahnuté v cene produktov sú v niektorých ohľadoch porovnateľné s daňou, pretože ľudia nemajú na výber, či ich budú alebo nebudú platiť (na rozdiel od rozhodnutia o kúpe CD alebo DVD, ktoré je pod kontrolou jednotlivca). Dolný odhad úspor z nižších cien za reklamu je 10,9 miliárd dolárov a horný odhad je 21,8 miliárd dolárov. Odhady naznačujú, že v horšom prípade by bolo možné o viac ako polovicu finančných prostriedkov pre AFV pokryť prostredníctvom nižších nákladov na reklamu premietnutých do nižších cien produktov. V lepšom prípade by úspory z nižších nákladov na reklamu prekročili náklady potrebné na financovanie AFV.

AFV povedie k mnohým úsporám aj v iných oblastiach, predovšetkým v dôsledku zníženej potreby chrániť autorské práva. Mnoho vysokých škôl a univerzít teraz napríklad organizuje stretnutia, kde svojich študentov vyučujú o nevhodnosti sťahovania autorsky chránenej hudby. Tiež sa zapájajú do dozornej činnosti v mene nahrávacieho priemyslu rovnako ako poskytovatelia internetových služieb (ISP). Dokonca aj podniky celkom štandardne dostávajú výzvy sledovať používanie internetu svojich zamestnancov, aby sa zabránilo neoprávnenému rozmnožovaniu materiálu chráneného autorským právom. Aj vládne orgány činné v trestnom konaní sú často zapojené do pomoci pri ochrane autorsky chráneného materiálu.

Pokiaľ existencia AFV materiálu nebude obmedzovať držiteľov autorských práv v presadzovaní svojich práv, môžeme očakávať, že budú znášať náklady vymáhania sami a nebudú prenášať tieto náklady na zvyšok spoločnosti. V prostredí s AFV materiálom bude ťažké zdôvodniť niektoré z extrémnejších opatrení, ktoré požaduje zábavný priemysel – napríklad zákaz zverejňovania softvérových kódov umožňujúce prelomiť autorskú ochranu; alebo požiadavka, aby digitálne zariadenia neumožňovali kopírovanie materiálov chránených autorským právom. Ak rozvoj technológií komplikuje uplatnenie autorských práv, naznačuje to, že na financovanie kreatívnej práce potrebujeme alternatívny mechanizmus, a nie väčšiu štátnu represiu na udržanie zastaraného systému.

Záver: Použiť trh na podporu tvorivosti a rozmanitosti

Môžeme len špekulovať o takej podobe sveta, v ktorom AFV materiál priamo konkuruje materiálu chránenému autorskými právami. Ale môžeme sa domnievať, že AFV systém povedie k väčšej tvorivej a umeleckej rôznorodosti ako aj k obrovskému zvýšeniu ekonomickej efektivity. S podporou digitálnych technológií je vymáhanie autorských práv čoraz ťažšie a vyžaduje čoraz viac vládnych represií. Za takýchto okolností je nevyhnutné vziať do úvahy alternatívne mechanizmy na podporu tvorivej a umeleckej činnosti.

Preložili Ľuboš Gajdoš a Zuzana Fujdiarova

Obrázok: www.duckrabbit.info

Zdroj: CEPR http://www.cepr.net/index.php/publications/reports/the-artistic-freedom-voucher-internet-age-alternative-to-copyrights/
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last