Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike II.

Barra Mansa, Brazília

Autor/ka: Yves Cabannes

Text ekonóma a odborníka na urbanistické plánovanie Yvesa Cabannesa hovorí o štyroch prípadových štúdiách participatívneho rozpočtovania v Latinskej Amerike, ktoré zahŕňajú iniciatívy smerujúce k upevňovaniu aktívnej participácie detí a mladých ľudí na riadení svojich miest. Konkrétne ide o mestá a vyššie mestské celky Cotacachi v Ekvádore, Barra Mansa a Icapuí v Brazílii a venezuelské mesto Ciudad Guyana. Mestá sa v mnohých charakteristikách –vrátane veľkosti – zásadne líšia, spája ich len úsilie zlepšovať aktívnu účasť detí a mládeže. Toto úsilie je podporované Programom pre rozvoj mestskej správy pre Latinskú Ameriku a Karibik (UMP).

UMP sa usiluje napomáhať dialógu medzi správou mesta a ďalšími sektormi komunity, v tomto prípade deťmi a mládežou, s cieľom rozriešiť najzávažnejšie problémy, ktorým mestá čelia. Poukazuje na potrebu začleňovať mladých ľudí do verejného diania, vytvárať podmienky a priestor, v ktorom by sa realizovali ako občania a občianky.

Barra Mansa, inovatívne skúsenosti budovania občianskej spoločnosti

Samosprávna oblasť Barra Mansa sa rozprestiera na juhovýchode Brazílie, medzi mestami Sao Paulo a Rio de Janeiro na hlavnej hospodárskej tepne krajiny. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú oceliarstvo, chemická a potravinová produkcia. Celkový počet obyvateľov a obyvateliek je približne 170,503 osôb, z ktorých má štvrtina menej ako 14 rokov. Úrad starostu vyvíja politiku orientovanú najmä na deti a mladých ľudí, predovšetkým v oblastiach zdravotníctva, školstva sociálneho rozvoja a budovania občianskeho povedomia. Príkladom je samosprávny program školských štipendií, z ktorého majú osoh najmä rodiny zarábajúce menej ako polovicu minimálnej mesačnej mzdy. Mesto a samospráva investovali aj do zlepšenia životných podmienok, hygienických zariadení a dodávok pitnej vody. Paralelne s týmito zmenami sa začali rozvíjať programy zamerané na deti a mládež, diskutované na verejných fórach.

CIELE DISKUSIÍ

Verejné fóra viedli k založeniu participatívnej rady pre deti (OP Mirim), čo má svoje korene v roku 1997. Nová starostka samosprávy Barra Mansa bola naklonená myšlienke zavedenia skutočných možností detskej a mládežníckej participácie v lokálnom vedení samosprávy. Mladí ľudia boli aktívne zapojení do predvolebnej kampane a starostka mala záujem vytvoriť im miesta vo vedení. Bola oboznámená s podobnými skúsenosťami z Francúzska a ešte v tom istom roku prijala Barra Mansa po vzore iných brazílskych miest participatívny rozpočet. Práve tento mechanizmus, ktorý sa dovtedy týkal výlučne dospelých, sa stal základom založenia OP Mirim (participatívna rada pre deti) ako aj OP Jovem (participatívna rada pre mládež). Hlavným cieľom bolo zvýšiť uvedomenie mladých ľudí o ich občianskych povinnostiach, prebudiť pocit spolupatričnosti a spoluvlastníctva komunity, vytvoriť príležitosť na diskusie a prijímanie rozhodnutí; a vytvorením rady aj vyčleniť istú časť rozpočtu na realizovanie projektov a služieb, ktoré určia deti zúčastňujúce sa na susedských stretnutiach a stretnutiach jednotlivých štvrtí. Plánovanie a podpora procesu zahŕňa účasť úradu starostky, ministerstva školstva, niekoľkých miestnych mimovládnych organizácií, súkromných a štátnych škôl, predstaviteľov cirkví a viacerých konzultantov. Vo výbore podporujúcom tento projekt bolo niekoľko dospelých členov rady pre participatívny rozpočet, miestneho zastupiteľstva, školstva, rodičov a členov existujúcich detských a mládežníckych rád. Počas prípravy projektu sa výbor stretával raz týždenne, diskutovali sa praktické otázky, definovala sa činnosť na zasadnutiach, riešili sa aktuálne problémy a vyhodnocovali sa jednotlivé kroky postupu.

PROCES

1. fáza zahŕňala najmä šírenie všeobecného povedomia o procese a jeho výhodách. Pri tej príležitosti sa usporadúvali rôzne podujatia pre deti a mládež, ale aj pre dospelých. Úrad pre vzdelávanie organizovali v školách súťaže v písaní či kreslení, dva týždne sa vo všetkých školách organizovali aktivity zamerané na život a dielo Betinha a Paula Freireovcov, známych brazílskych učiteľov a aktivistov za ľudské práva a demokraciu. Siedmeho septembra sa pri príležitosti osláv nezávislosti Brazílie predvádzali zavŕšené školské práce a aktivity. Téma celoštátneho rozpočtu sa zaviedla do školského programu, ktorého cieľom bolo deťom vysvetliť, ako sa hromadia spoločné štátne peniaze a ako sa používajú. Organizovala sa aj kampaň oboznamujúca deti a ich rodičov s právami konzumentov a o význame daní pre mestský rozpočet. Starostka spolu s tromi detskými zástupcami a spoluorganizátormi OP Mirim odišla na výmenný vzdelávací pobyt do Francúzska, čo tiež zvýšilo záujem o detskú participáciu na spoločnom riadení mestskej samosprávy.

2. fáza znamenala prípravu učebných nástrojov a pomôcok a zavádzanie projektu. V roku 1998 ustanovilo zastupiteľstvo OP Mirim (participatívna rada detí), čo bolo podporené aj šírením letákov a plagátov, prípadne tričiek či pravítok s logom participatívneho rozpočtu. Koordinátori, rodičia, vedenie škôl a vedúci komunít organizovali susedské stretnutia a školenia venujúce sa práci s deťmi. Veľkým víťazstvom bolo aj to, že stretnutí sa zúčastnilo väčšie množstvo propagátorov PR, čo po zavŕšení fázy viedlo k niekoľkonásobnému nárastu osôb šíriacich myšlienku PR.

Proces participácie v OP Mirim sa začal tým, že na susedských stretnutiach si deti volili svojich delegátov, ktorí zas v nadväznosti volili delegátov reprezentujúcich celú štvrť. Títo delegáti sa zjednotili na zasadnutí a zvolili si 36 „radných", 18 dievčat a 18 chlapcov. Detskí reprezentanti mali pre každú štvrť určiť priority: jeden na susedskej úrovni, druhý na úrovni štvrte a tretí na celomestskej úrovni. Projekt sa potom uskutočňoval v šiestich mestských častiach, teda za jeden rok sa muselo naplniť 18 určených prioritných projektov. To predstavovalo rozpočet v hodnote 150-tisíc severoamerických dolárov vyčlenených zo samosprávneho rozpočtu.

Lokálnu legitimitu získal projekt v apríli 2000 na medzinárodnom seminári „Participatívne riadenie a detské občianstvo", ktorý vzbudil pozornosť aj v iných samosprávach, a to nie len v Brazílii, ale aj inde v Latinskej Amerike.

3. fáza sa venovala definitívnemu prechodu k novému modelu samosprávy a začiatku novej politickej kultúry. To viedlo k zmene samosprávneho riadenia v Barra Mansa a samospráva bola rozdelená do 17 plánovacích celkov. Pravidlá a kritériá sa volili na základe výsledkov vnútorného hodnotenia ako aj stretnutí s detskými konzultantmi. Z každého zo 17-ich plánovacích celkov boli zvolení detskí zástupcovia, pričom kritériom bola aj rodová rovnosť.

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
Krátené

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike I.

Pokračovanie nabudúce

Fotografia: Paulo Fehlauer

Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last