Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

Argentína: Založili školu bez sexuálnej diskriminácie

Autor/ka: Marcela Valente

S 35 prihlásenými začalo v marci fungovať v argentínskom hlavnom meste prvé centrum stredoškolskej výučby, a to najmä pre transvestitov a transvestitky a ďalšie sexuálne menšiny, ktoré sú v klasickej škole diskriminované.

Toto centrum, ktoré poskytuje bezplatné štúdium, sa nazýva Ľudová stredná škola „Mocha Celis" a financujú ho neziskové organizácie. Centrum je určené osobám starším ako 16 rokov z radov transvestitov a transvestitiek, transsexuálnych a transgender ľudí, ale „nielen pre nich", ako informuje centrum.

Škola je pomenovaná podľa transvestitnej ženy – analfabetky, ktorá sa venovala prostitúcii a ktorú týždeň po tom, čo zmizla, našli bez známok života so stopami po úderoch na tele i do hlavy. Podozrenia vedú k policajtovi z Federálnej polície, ktorý sa vyhrážal aj jednému aktivistovi z mimovládnej organizácie Združenie argentínskych transvestitov.

V rozhovore pre IPS Francisco Quiñones, koordinátor centra sekundárnej výučby, vysvetlil, že hlavnou myšlienkou „je vytvoriť inkluzívnu školu bez akejkoľvek diskriminácie, ktorá by zohľadňovala a vážila si rôzne identity trans-ľudí a v ktorej by študenti mohli ukončiť strednú školu".

„Verejné, heteronormatívne školy vylučujú takéto osoby." Vysoké percento takýchto ľudí v porovnaní s ostatnými následne zanechá štúdium zo strachu z diskriminácie, ktorá niekedy vyústi až do fyzického násilia, uviedol.

Quiñones naznačil, že v novej škole sú transvestitky, ktoré sa neostýchajú vyrozprávať túto osobnú kalváriu. V období dospievania museli ísť do spŕch spolu s chlapmi, kde trpeli fyzickým týraním. „Niektoré tam ani nešli, pretože mali obrovský strach", poznamenal.

Z tohto dôvodu bola škola Mocha Celis veľmi vítanou iniciatívou pre mnohé transvestitky. „Táto škola je pre mňa ako dvere do sveta", uviedla 29-ročná Laura Barrionuevo, ktorá musela opustiť strednú technickú školu, keď mala 15 rokov.

„Bývala som v Ituzaingó v (severovýchodnej) provincii Corrientes. Keď som sa začala prezliekať, v našej škole a v dedine sa spustila vlnatsunami a ja som musela odísť. Neskôr som sa zapísala aj do iných škôl, ale cítila som, že sa na mňa dívajú ako na monštrum", povedala pre IPS.

Laura Barrionuevo teraz žije 35 kilometrov od školy v izbe, ktorú si prenajíma v Ezeize, čo je obec vo východnej provincii Buenos Aires blízko argentínskeho hlavného mesta. Tam aj späť cestuje aj šesť hodín, aby sa mohla zúčastňovať na vyučovaní vždy v pondelok a vo štvrtok, ale „je šťastná", ako nás ubezpečila.

Páči sa jej šitie a spolu s ďalšími študentkami rozmýšľa o tom, že si našetrí peniaze na šijacie stroje a nite a bude potom vyrábať vlastné kostýmy. „Nenarodila som sa preto, aby som zostala na ulici; keby som tam zostala, oplývala by som teraz zlatom", uviedla, narážajúc na prostitúciu.

Keď ministerstvo školstva vlády mesta Buenos Aires uzná toto centrum, čo je proces, ktorý sa neustále odďaľuje, podľa Quiñonesa budú môcť študenti a študentky absolvovať školu po troch rokoch s titulom „pomocný odborník na komunitný rozvoj".Táto výučba ich pripravuje na to, aby sa stali lídrami v komunitách alebo vytvárali spoločenstvá, a okrem toho by im titul po oficiálnom uznaní umožnil pokračovať v štúdiách. „Páči sa mi rádiológia aj žurnalistika", poznamenala Barrionuevo.

Škola funguje v priestoroch, ktoré poskytlo Združenie vzájomného súcitu, a je registrovaná na Nadáciu božského pokladu rôznorodosti (Fundación Diversidad Divino Tesoro). Výučbu zabezpečuje 25 učiteľov, ktorí prispeli aj k úpravám priestorov.

Za symbol inštitúcie si zvolili obraz argentínskeho hrdinu Dominga Faustina Sarmienta (1811 - 1888), niekdajšieho prezidenta a veľkého propagátora verejnej školy v začiatkoch nezávislosti Argentíny. Jeho tvár je však pozmenená: namaľovali mu blond parochňu a pery sfarbili na ružovo.

V miestnosti pre prvú triedu sú stoličky rozmiestnené do kruhu, a nie tradične so školskými lavicami umiestnenými zaradom, oproti učiteľovi. „Tu sú znalosti študentov hodnotné rovnako ako znalosti učiteľa", hovorí Quiñones.

Študijné plány sú rovnaké ako v klasickej strednej škole pre dospelých, ale „so širším záberom", vysvetľuje koordinátor. „Máme niekoľko predmetov navyše, napríklad kooperativizmus alebo dejiny transvestizmu", ktoré približujú aktivizmus tejto skupiny.

Iniciatíva vznikla na základe výsledkov, ktoré priniesla kniha La Gesta del Nombre Propio (Hrdinské činy vlastného mena), vydaná v roku 2005, s hrôzostrašnými údajmi o marginalizácii. Text obsahuje anketu, podľa ktorej 64 percent respondentov – transvestitov nedokončilo základné vzdelávanie.

A z celkového počtu tých, ktorí ukončili základný stupeň vzdelávania, sotva 20 percent absolvovalo strednú školu. Nedostatočné vzdelanie tak ponecháva túto skupinu ľudí mimo kvalitného zamestnania a väčšinu z nich (79 percent) tlačí do prostitúcie ako základného zdroju príjmov.

Výskum zároveň poukázal na to, že len 11 percent opýtaných transvestitov a transvestitiek študovalo a viac než 70 percent to chceli urobiť, neboli však ochotní zakrývať alebo popierať svoju skutočnú sexuálnu identitu.

Nazhromaždená diskriminácia, ktorej čelia tieto menšiny, spôsobuje, že mnohí  umierajú veľmi mladí. Z informácií vyplynulo, že z celkového počtu zomrelých transvestitov veľká väčšina zomrela na AIDS alebo v dôsledku samovrážd, pričom 69 percent malo menej ako 41 rokov.

V každom prípade, hlavnou myšlienkou nie je obmedziť priestor pre túto menšinu. „Z celkového počtu 35 študentov a študentiek zapísaných do školy Mocha Celis desať nemá trans identitu, ale sú to osoby, ktoré žijú na ulici alebo sú veľmi chudobné a cítia sa vylúčené z klasickej školy", vysvetľuje Quiñones.

„Hoci ich upozorňujeme na to, že budú musieť absolvovať aj také predmety, ako sú „dejiny transvestizmu", hovoria nám, že pre nich nie je jednoduché nájsť si teplé miesto bez diskriminácie, kde by si mohli dokončiť stredoškolské štúdium, a práve preto prichádzajú k nám", dodal.

Preložila Judita Takáčová

Fotografia: Wikimedia Commons

Zdroj: Upside Down World http://upsidedownworld.org/main/en-espatopmenu-81/3605-argentina-nace-escuela-libre-de-discriminacion-sexual
Priemerne (0 Hlasy)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last