Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

ABCD – rozvoj vlastnými silami II.

Autor/ka: -

Asset-Based Community Development, teda komunitný rozvoj založený na lokálnych zdrojoch je, ako uvádza stránka ABCD inštitútu, komunikačná stratégia, ktorá využíva  individuálne schopnosti a zručnosti občanov pre vybudovanie silnejšej komunity a pre zabezpečenie jej udržateľného rozvoja. Inštitút ABCD dnes pôsobí na akademickej pôde, ale najmä v teréne, teda priamo v komunitách, ktoré sa dostali do ťažkostí.

Prvá časť venovaná tejto metodológii sa zameriavala na jej predstavenie a opis procesu. V druhej časti si ju bližšie predstavíme na konkrétnych príkladoch. Ešte predtým však doplníme teoretickú časť o typológiu jednotlivých zdrojov.

Deborah Puntenney z ABCD inštitútu konštatuje, že aj komunita, ktorá je blízka rozkladu, aspoň čiastočne disponuje nejakými zdrojmi. Tie podľa nej možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

  • individuálne zdroje – zručnosti, vedomosti a skúsenosti miestnych obyvateľov;

  • zdroje zoskupení – dobrovoľné zoskupenia a siete známostí a priateľov;

  • inštitucionálne zdroje – lokálne verejné a súkromné inštitúcie a neziskové organizácie;

  • fyzické zdroje – krajina, resp. pôda, vlastníctvo, budovy a infraštruktúra;

  • ekonomické zdroje – individuálna produkcia, výdavky spotrebiteľov, lokálne podnikanie;

  • kultúrne zdroje – história a identita komunity, lokálne tradície a zážitky úspechu.

Prípadové štúdie

Metodológiu ABCD vytvorili John McKnight a Jody Kretzmann z Inštitútu výskum politiky na Northwestern University. V ich spoločnej práci, ktorá vyšla v roku 1993 pod názvom Building Communities from the Inside Out (Vytváranie komunít zvnútra), načrtli alternatívny prístup k metodológiám, ktoré sa využívali v prostredí chudobných komunít a vyrastali z ich potrieb. Tento proces posilňuje komunity, aby „akumulovali schopnosti v nových kombináciách a nových štruktúrach možností, nové zdroje príjmu a kontroly a nové možností pre produkciu".

Nathan Kosnoff uvádza, že spomínaní autori a ich spolupracovníci v Spojených štátoch amerických motivovali a zmobilizovali viacero komunít, aby využili ABCD prístup pre ekonomický a sociálny rozvoj. Napríklad v Savannah George členovia a členky miestnej komunity premenili svoje postavenie z konzumentov služieb na producentov pre komunitu. Takýto postupný presun demonštruje, že individuálne zdroje sa v komunite často vôbec nevyužívajú. Kľúč k ABCD spočíva v schopnosti prepojiť miestne vzťahy tak, aby dokázali spustiť komunitný rozvoj. Sila jednotlivých väzieb sa môže prepájať so silou ďalších väzieb spôsobmi, ktoré znásobujú ich efektivitu.

ABCD sa medzičasom stala populárnou stratégiou pre rozvoj, ktorý vychádza priamo z komunity. Súčasné stratégie vychádzajúce z metodológie ABCD, vrátane stratégií udržateľnosti, rozvíja Úrad pre medzinárodný rozvoj.

Latinskoamerickí imigranti vytvorili v Minneapolise Mercado Central ako maloobchodný kooperatív. Komunita pracovala s viacerými organizáciami a skupinami na vytvorení tradičného trhu na báze dôvery vo svojej štvrti v meste. Existencia trhu, jeho prínosy, i samotný proces jeho vytvárania, výrazne zmenili komunitu a vzťahy v nej.

Na svojej stránke komunita prezentuje tento príbeh v podobe krátkej histórie: Mercado Central je kooperatív vlastnený jeho členmi a pozostáva zo 48 ôsmych malých prevádzok, ktoré sa snažia o obnovenie autentickej latinsko-americkej tržnice. Tržnica od otvorenia v roku 1999 funguje ako malý obchodný inkubátor a kultúrne centrum. Latinskoamerickí absolventi výcvikového kurzu malopodnikania v Centre susedského rozvoja vtedy vypracovali pre Mercado Central trojročnú víziu. Mercado Central sa stal integrálnou súčasťou obnoveného rozvoja ulice East Lake na báze metodológie ABCD. Vďaka nej sa podarilo odkryť sily a potenciál tunajších komunít a naštartovať udržateľný rozvoj.

Ďalším príkladom je The Greater Rochester Health Foundation, ktorá  v roku 2008 spustila program na zlepšenie zdravotného stavu v štvrti. ABCD inštitút je v tomto programe partnerom. Zameriava sa na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov konkrétnej  komunity. Päť individuálnych projektov sa zaoberá lokálnymi záležitosťami: bývaním, ekonomickými otázkami, životným prostredím a propagáciou sociálnych interakcií. Organizácia takto preukazuje efektívnosť mobilizácie miestnych obyvateľov pri zlepšovaní celkového zdravia komunity.

V roku 1995 bolo historické centrum mesta Seattle zvané Columbia City preplnené prostitútkami a drogovými dílermi. Miestni podnikatelia a obyvatelia v snahe zmeniť tento stav vytvorili revitalizačnú komisiu. Účastníci a účastníčky mali za úlohu premýšľať o projektoch, ktoré by zlepšili situáciu tejto lokality. Každá myšlienka sa zaznamenala na kúsok papiera. Tie sa potom umiestnili na stenu miestnosti. Nápady sa rozdelili do jednotlivých skupín. Výsledkom procesu bola realizácia niekoľkých komunitných projektov. Vypracovanie komunitnej vízie a využitie zdrojov komunity prinavrátilo podnikateľské aktivity do tejto lokality.

Hodnotenie

Nathan Kosnoff konštatuje, že ABCD čelí mnohým budúcim výzvam. Skutočným nebezpečenstvom je jej diskreditácia v prípade, že sa stane „sebaobslužnou iniciatívou" súkromných agentúr. Najdôležitejšou otázkou je, ako sa úspešne vyhnúť závislosti na facilitovaní procesov externými agentúrami. Až keď sa komunity rozrastú a vytvorí sa hlbšia sieť vzťahov, môže dôjsť k redukcii takejto centrálnej kontroly. Odbúravanie tejto závislosti je tak ďalším problémom metodológie ABCD.

Iným problémom je, že isté prostredia nie sú celkom prístupné tejto metóde. Môže byť totiž veľmi problematické aplikovať ju v hostilnom prostredí, alebo na miestach, kde sociálna hierarchia marginalizuje väčší počet ľudí.

Najväčším prínosom ABCD je zrejme to, že v konkrétnej komunite nielen vzniká ako výsledok komunitného verejného zvažovania, ale zároveň ho aj ako metodológia spätne a nanovo podporuje. ABCD navyše môže vychádzať z veľkého množstva zdrojov, nástrojov a metód vychádzajúcich z praxe participatívneho rozvoja opierajúceho sa o komunitu.

Ďalšie zdroje:

http://www.abcdinstitute.org
http://www.synergos.org
http://www.bostonabcd.org
http://www.abcd.org

Zostavil, preložil a upravil Peter Nedoroščík

ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

Fotografia: laffy4k

Priemerne (1 Hlas)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last