Archív spravodajstva Archív spravodajstva

Späť

ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

Autor/ka: -

Asset-Based Community Development, teda komunitný rozvoj založený na lokálnych zdrojoch je, ako uvádza stránka ABCD inštitútu, komunikačná stratégia, ktorá využíva  individuálne schopnosti a zručnosti občanov pre vybudovanie silnejšej komunity a pre zabezpečenie jej udržateľného rozvoja. Inštitút ABCD dnes pôsobí na akademickej pôde, ale najmä v teréne, teda priamo v komunitách, ktoré sa dostali do ťažkostí.

Stratégia ABCD sa teda nezameriava na riešenie špecifických problémov, ako sú napríklad konflikty, ale predstavuje snahu o ich celoplošné riešenie v rámci konkrétnej komunity. ABCD prístup sa pri riešení problémov pokúša využiť individuálne lokálne prínosy tak, aby došlo k  zmysluplnej zmene. V protiklade k prístupom, ktoré sa opierajú o externý vplyv, rozvoj zabezpečuje samotná komunita.

Táto metodológia vznikla v deväťdesiatych rokoch a už vtedy ju začali využívať komunity po celom svete. Výhodou stratégie ABCD je, že poskytuje inštitúciám postup, ktorý je lacný, efektívny a zabraňuje závislosti na určitých osobách. Vychádza z presvedčenia, že postupy a metodológie, ktoré vznikajú „dole", na občianskej úrovni, vytvárajú všetky predpoklady pre posilňovanie, rozvoj a aktivizáciu jednotlivých členiek a členov komunít.

Metodológia a konkrétne kroky

ABCD je proces samoaktivizácie, ktorý má dnes vypracované kroky a postupy na dosiahnutie vysokého stupňa rozvoja komunity vlastnými silami. Tieto kroky napomáhajú participantom pri organizovaní skupiny, ako aj pri mapovaní kapacít komunity. Napriek jednotnej metodológii je stratégiu možné využiť v rozličných modifikáciách, ktoré závisia od potrieb konkrétnych komunít či mimovládnych organizácií.

Nathan Kosnoff v jednom zo svojich textov člení proces na nasledujúce kroky:

Krok 1: Zbieranie príbehov

Vedenie neformálnych diskusií a rozhovorov by malo priviesť fórum občanov a občianok k analýze skúseností z predošlých aktivít. Takáto diskusia má dvojaký efekt: odhaľuje nielen nerealizované možnosti, ale taktiež napomáha budovať dôveru v osobné schopnosti jednotlivcov. Táto dôvera bude prebúdzať a zvyšovať motiváciu občanov a občianok k tomu, aby prispievali k procesu udržateľného rozvoja komunity.

Krok 2: Vytvorenie jadrovej skupiny

Počas zbierania príbehov bude možné identifikovať medzi účastníkmi vedúce osobnosti. Títo jednotlivci napríklad mohli prejavovať vodcovské schopnosti v minulosti, alebo sú v pozícii autority dnes. Organizovanie lídrov skupiny a ich motivovanie k ďalšiemu skúmaniu a hľadaniu prínosov pre komunitu, má veľký význam. Vedúce osobnosti budú spájať ľudí a vytvárať vzťahy s ostatnými jednotlivcami v komunite.

Krok 3: Mapovanie celkových kapacít a prínosov jednotlivcov, združení a lokálnych inštitúcií

Mapovanie je rozsiahly proces, ktorý uskutočňujú samotní občania. Pomáha zúčastneným zisťovať viac o schopnostiach ostatných členov komunity a umožňuje identifikáciu prepojení a nadväzností medzi rozličnými zdrojmi. Mapovanie je komplikovanejšie ako jednouché zhromažďovanie informácií, pretože podstatná časť procesu mapovania spočíva vo vytváraní nových vzťahov medzi členmi komunity. Počas neho by sa mali zhromaždiť informácie, ktoré umožnia:

  • Identifikovať združenia a iné zoskupenia – tieto zoskupenia predstavujú základ komunitnej činnosti a sú podstatnou zložkou jednotlivých zdrojov. Združenia by sa mali zaradiť do zoznamu podľa typu a mali by sa identifikovať tie, ktoré sa najviac hodia na spoločnú prácu na spoločnom cieli.

  • Identifikovať individuálne dary, zručnosti a kapacity – každý participant by mal mať pocit, že jeho nadanie sa môže realizovať a má svoju hodnotu. Kapacity každej osoby sa umiestňujú do kategórií, ako napríklad „zručnosti pre vytváranie komunity", „učiteľské schopnosti", „umelecký talent" a podobne. Niektoré organizácie môžu využiť aj kategorizáciu podľa zručností rúk, hlavy a srdca. 

  • Identifikovať prínosy lokálnych inštitúcií – prínosy inštitúcií by sa mohli hľadať podľa služieb, ktoré poskytujú a podľa vybavenia alebo komunikačných kanálov a prepojení, ktorými disponujú.

  • Identifikovať hmotné prínosy, prírodné zdroje – prírodné zdroje, ako napríklad pôda, voda a ďalšie, by sa mali identifikovať buď ako súkromne spravované, alebo vlastnené a spravované komunitou. 

  • Zmapovať lokálnu ekonomiku – ako funguje lokálna ekonomika? Ktoré lokálne zdroje môžu byť zužitkované pre maximálny prospech komunity? Mali by byť importované produkty vyrábané lokálne?

Krok 4: Zhromaždenie skupiny so širokou podporou a zastúpením pre vytvorenie komunitnej vízie a plánu

V tomto kroku sa centrálne organizovaná téma/námet prispôsobuje rozličným prínosom. Rozhodnutie by mali uskutočniť predovšetkým tí, ktorí boli v predchádzajúcich krokoch identifikovaní ako vedúce osobnosti.

Krok 5: Mobilizácia zdrojov pre komunitný rozvoj

V tomto kroku sa iniciujú procesy, ktoré vychádzajú zo zmobilizovaných zdrojov komunity. Povzbudzujú a zapájajú sa ďalšie združenia a zoskupenia, aby sa pripojili k tým, ktoré majú obdobné záujmy. Nevyhnutné je tu ďalej hľadať spolu s participantmi spoločný základ a povzbudzovať k ďalšej účasti.

Krok 6: Investičné aktivity, investície a zdroje zvonka komunity na podporu ABCD lokálne definovaného rozvoja

Predtým, než sa začnú využívať externé zdroje, musia byť najprv podľa možností využité všetky lokálne. Týmto spôsobom by komunita mala získať omnoho väčšiu silu pre ďalšie rozvíjanie vlastnej vízie.

Zostavil, upravil a preložil Peter Nedoroščík

ABCD – rozvoj vlastnými silami II.

Fotografia: wwhyte1968

Priemerne (1 Hlas)


Z projektov a komunít Utopie Z projektov a komunít Utopie

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Autonómna zóna Lafranconi – Otvorený list rektorovi a dekanom UK

Vážený pán rektor, vážení páni dekani!

            Tento otvorený list vám píšeme so zámerom získať vaše vyjadrenie k projektu Autonómna zóna Lafranconi a k našim návrhom na spoluprácu, ktoré sme vám v rámci tejto iniciatívy viackrát predložili.

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Autonómna zóna Lafranconi – proces, energia, dobrodružstvo!

Príbeh jedného z najzaujímavejších projektov bratislavského participatívneho rozpočtu pohľadom organizátorky workshopu:

Projekt Autonómna zóna Lafranconi je na prvý pohľad návrhom intervencií pod mostom. Keď však mám možnosť napísať o ňom tak, ako to vidím ja, je to príbeh, dobrodružstvo spolupráce.

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

12. stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu

V dňoch 18. až 20. júna sa v Bruseli uskutočnilo už 12. európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu. Konalo sa priamo pred Európskym parlamentom v čase jeho rokovania, čo umožnilo zapojiť do diskusií o situácii chudobných ľudí v Európe a vyhliadkach na sociálnejšiu Európu aj národných poslancov Európskeho parlamentu.

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Identita priestoru pod mostom Lafranconi

Most, ako tranzitný bod spája, stimuluje komunitu, verejnosť...V spolupráci s mestom štartujeme projekt Autonómna zóna Lafranconi - flexibilný multifunkčný priestor podporí identitu a bezpečnosť, otvorí nové možnosti trávenia voľného času pre študentov.
,, Je načase, aby sme si plánovači uvedomili, že nevieme takmer nič o ľuďoch. Ak to priznáme, otvoríme dvere pre iné profesie a ich odborné znalosti, poznatky z iných odborov.''
„ Vytvorenie novej koncepcie priestoru, ktorá bude uspokojovať hmotné, citové a duchovné potreby súčasného života."

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

Hack Camp - miesto, kde sa z myšlienok stávajú reálne projekty

PODPORTE ELEKTRONICKÉ OKO SPRAVODLIVOSTI

Bez úplatkov, bezplatne, v teple domova a anonymne zistite, či podpisujete nevýhodnú zmluvu. Podporte náš projekt a spoločne vyčistíme zmluvy od nečestných podmienok raz a navždy.

 

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData - 9.10.2012

Verejné fórum OpenData 
 
Kedy a kde: utorok 9. 10. 2012 o 17:00, Primaciálny palác, miestnosť číslo 107.
Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

utopia.sk

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

utopia.sk

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

Dlh, otroctvo a naša predstava slobody I.

David Graeber je mimoriadny profesor antropológie na fakulte Goldsmiths, ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity a ľavicový politický aktivista. Vo Veľkej Británii nedávno vydali jeho poslednú knihu Prvých 5000 rokov dlhu. Skúma v nej vývoj dlhu ako morálneho a ekonomického konceptu a využíva pri tom antropologické dôkazy zo širokého spektra súčasných a historických spoločností.

First Previous Next Last