Projekt zastavený Projekt zastavený

OZ Utopia ukončilo spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Projekt Participatívneho rozpočtu pre Bratislavu bol zastavený z dôvodov, ktoré boli pomenované v otvorenom liste Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave.

OZ Utopia pokračuje v podpore zavádzania participatívnych rozpočtov v SK a CZ mestách. Viac informácií o aktuálnych projektoch je možné nájsť na stránke http://utopia.sk/liferay/projekty.

Výzva Výzva

Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave - otvorený list

Autor/ka: -

Vážený pán primátor, viceprimátorky a viceprimátor, vážené mestské zastupiteľstvo,

 

v júli roku 2011 bol na tlačovej konferencii primátora hlavného mesta Bratislava Milana Ftáčnika a zástupcov občianskeho združenia Utopia spustený pilotný projekt participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave. Utopia o.z. sa stalo odborným garantom zavádzania mechanizmu PR a prevzalo na seba aj časť financovania nákladov na jeho vytvorenie a zavedenie. Na základe výsledkov pilotného projektu poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave vo svojom uznesení z novembra 2011 poverili primátora, aby na participatívny rozpočet vyčlenil prostriedky z rozpočtu mesta. V prospech uznesenia hlasovalo všetkých 37 prítomných a prvý ročník participatívneho rozpočtu sa tak mohol začať.

Odvtedy proces participatívneho rozpočtovania prebehol dvakrát a tretí ročník sa nachádza v poslednej fáze. Vzhľadom k nahromadeným a neriešeným problémom však OZ Utopia nemôže naďalej garantovať úspešný a kvalitný priebeh tohto procesu. Náš záujem je pokračovať v projekte participatívneho rozpočtu pre Bratislavu a stále ho zlepšovať, no to nebude možné, pokiaľ nebudú zo strany orgánov mesta zodpovedané niektoré závažné otázky a vyriešené fundamentálne problémy.

 

Úspešnej aplikácii projektu, s ktorého realizáciou ste súhlasili, bránia nasledovné nedostatky, ktoré sme sa opakovane pokúšali odstrániť, no dodnes sa to, napriek mnohým prísľubom, nepodarilo:

 

Adekvátna suma a spôsob jej vyčlenenia

Participatívny rozpočet je zavedený v mnohých mestách po celom svete a obvykle v ňom občania rozhodujú o prostriedkoch vo výške 1 až 10 percent mestského rozpočtu. Suma vyčlenená na PR v Bratislave je neporovnateľne nižšia a blíži sa skôr objemu prostriedkov, ktoré sú v iných mestách použité len na propagáciu procesu PR a komunikáciu s občanmi. Primátor Milan Ftáčnik pri jeho zavádzaní hovoril o úmysle dostať sa počas tohto volebného obdobia, ktoré sa končí na budúci rok, k sume rovnajúcej sa jednému percentu mestského rozpočtu, čo by boli približne 2 milióny eur. V roku 2013 bolo v Bratislave na PR vyčlenených 46-tisíc eur. Pre úspešný priebeh participácie je tiež nevyhnutné, aby občania a občianky vopred vedeli, o akom objeme financií rozhodujú. Preto je obvyklé, že príslušnú sumu mesto oznámi na začiatku procesu, čo sa v Bratislave nedeje. Na PR nie je potrebné vyčleňovať žiadne prostriedky navyše, jeho zavedenie znamená len zmenu formy prerozdeľovania už existujúcich zdrojov, preto by pri dostatočnej politickej vôli jeho aplikácia nemala spôsobovať žiadne problémy.

 

Propagácia

Pre úspešný priebeh participácie je nevyhnutné, aby čo najviac občanov a občianok vedelo, kedy a ako môžu vstúpiť do procesu. Preto je potrebné vytvoriť a realizovať dlhodobú systematickú komunikačnú stratégiu, ktorá má osloviť čo najširšie spektrum občanov a občianok. Napriek opakovaným požiadavkám zo strany Utopia o.z. a občanov a občianok zapájajúcich sa do procesu PR mesto žiadnu takúto komunikačnú stratégiu nerealizovalo. Pritom je evidentné, že ak existuje dostatočná vôľa, mesto je schopné pripraviť úspešnú kampaň a na rôzne udalosti pritiahnuť množstvo občanov a občianok.

 

Problémy s čerpaním prostriedkov a realizáciou projektov

Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo v mestskom rozpočete vyčlenilo na PR prostriedky, vznikajú problémy s ich čerpaním. Niektoré projekty sa nezrealizovali vôbec, niektoré len čiastočne. V niektorých prípadoch sa vykonala práca, ktorá nebola zaplatená. Aj keď sa situácia v druhom roku čiastočne zlepšila, problémy pretrvávajú a zrejme ani tentokrát sa nepodarí zabezpečiť, aby boli vyčerpané všetky prostriedky schválené pre participatívny rozpočet. Bezproblémová realizácia občianskych projektov je pritom jednou z najdôležitejších podmienok úspešnej participácie. Akékoľvek problémy s realizáciou projektov spôsobujú nedôveryhodnosť procesu a odrádzajú ľudí od zapájania sa. V Bratislave práve preto veľa nespokojných občanov a občianok z procesu PR odišlo, mnohí po tom, ako do práce na PR investovali obrovské množstvo hodín dobrovoľníckej práce vo svojom voľnom čase. Opakovane sme žiadali o zavedenie štandardizovaných a transparentných postupov pre čerpanie prostriedkov, zatiaľ však žiadny z vypracovaných návrhov nebol schválený a aplikovaný.

 

Kvalita a autonómia procesu

Pre úspešný priebeh participácie občanov a občianok na rozhodovaní o prostriedkoch, ktorými ako daňoví poplatníci prispeli do mestského rozpočtu, je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre priebeh procesov PR a zabezpečiť ich stabilitu. Občania a občianky na základe pilotného projektu a skúseností z prvého ročníka PR spoločne vytvorili Rámcovú koncepciu participatívneho rozpočtu, ktorá mala tieto pravidlá zaviesť. Dokument bol odovzdaný na posúdenie aj orgánom mesta a väčšina pripomienok, ktoré od primátora a poslancov MsZ vzišli, doň bola zapracovaná. Zásadná nezhoda vznikla pri diskusii o podobe rozhodovacieho procesu a váhe jednotlivých foriem rozhodovania. Veľká časť poslancov a poslankýň MsZ nesúhlasila s tým, aby sa rozhodnutie prijímalo na zhromaždeniach občanov a občianok (tzv. verejných fórach), čo je najbežnejší model rozhodovacieho procesu v PR a jeho kľúčová súčasť. Občania a občianky preto čiastočne akceptovali návrh, aby sa vo výsledku procesu zohľadnilo aj internetové hlasovanie s váhou 20 percent. MsZ sa však ani po tomto ústupku nedokázalo s Rámcovou koncepciu PR stotožniť (http://www.zastupitelstvo.sk/26-bod-Ramcova-koncepcia-participativneho-rozpoctu-pre-Bratislavu.html?vid=69473). K tomu je potrebné dodať, že internetové hlasovanie, na ktorého vyššej váhe MsZ trvalo, nepovažujeme za legitímne, pokiaľ nebude zabezpečené, že každý občan a občianka bude môcť vyplniť len jeden hlasovací formulár. Doteraz sa tak nestalo.

 

Vzhľadom k mnohým nejasnostiam prebiehal proces PR pre rok 2014 s veľkými ťažkosťami. Jeho kvalita tým výrazne utrpela. Teraz je vo svojom závere. Napriek pôvodnej dohode a našim námietkam sa už neuskutoční žiadne verejné fórum a rozhodovanie tak zostane výhradne na problematickom internetovom hlasovaní. S takýmto postupom nemôžeme súhlasiť. Projekt prebieha už vyše dva roky a dodnes sa nepodarilo s orgánmi mesta dohodnúť na viacerých kľúčových prvkoch participatívneho rozpočtu. Situácia sa nezlepšuje. Práve naopak, posledné udalosti ukazujú, že sa z celého procesu môže stať fraška. Namiesto toho, aby sme spoločne hľadali cesty k čo najefektívnejšej podobe občianskej participácie, zápasíme s fundamentálnymi problémami, ktoré ju znemožňujú. Za týchto okolností vlastne vôbec nie je možné hovoriť o tom, že Bratislava zaviedla participatívny rozpočet.

 

Od roku 2011 sa snažíme, aby sa zavedenie participatívneho rozpočtu v Bratislave podarilo. K tomu by sme ale potrebovali jasné signály od orgánov mesta, že projekt, s ktorého realizáciou súhlasili, má naozaj politickú podporu a že návrhy voličov a voličiek a obrovské množstvo dobrovoľnej práce, ktorú pri doterajšej snahe o jeho spustenie vykonali, berú vážne. Inak budeme musieť našu spoluprácu ukončiť.

 

Žiadame vás preto o zvolanie verejného fóra, na ktorom sa zástupcovia orgánov mesta spolu s občanmi a občiankami verejne dohodnú na ďalšom postupe pri zavádzaní participatívneho rozpočtu v Bratislave.

 

Na vedomie:

Primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik,

viceprimátorky a viceprimátor Viera Kimerlingová, Petra Nagyová-Džerengová, Ján Budaj,

všetci poslanci a všetky poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave.

 

Za Utopia o.z., Koordinačnú radu PR a občanov a občianky zapojených do PR:

 

Peter Vittek,

Peter Nedoroščík,

Gabriel Lachmann,

Eva Riečanská,

Lukáš Bulko,

Martin Jankovič,

Andrej Ďumbala,

Erich Šašinka,

Vladimír Skokňa,

Marta Hrebíčková,

Peter Hanečák,

Filip Rakús,

Zdena Skokňová,

Juraj Melichár,

Martina Krivošová

Novinky Novinky

Späť

Právo na mesto (2)

Autor/ka: David W. Harvey

Posledná rázna expanzia urbanizačného procesu, podobne ako všetky predchádzajúce, priniesla neuveriteľnú zmenu životného štýlu. Vo svete, v ktorom sa konzumerizmus, turizmus, kultúrny priemysel a priemysel založený na vedomostiach stali najdôležitejšími aspektmi mestskej politickej ekonómie, sa kvalita života v meste rovnako ako mesto samotné stala tovarom.

Postmodernisti, ktorí radi nabádajú k vytváraniu nových segmentov na trhu (ovplyvňovaním spotrebiteľských návykov a vytváraním kultúrnych foriem), prekrývajú súčasnú mestskú skúsenosť atmosférou slobody voľby, ktorú získate, keď budete mať peniaze. Nákupné centrá, multiplexy a škatuľové obchody sa šíria rovnako rýchlo ako fastfoody a remeselné trhy. Sociologička mesta Sharon Zukinová hovorí, že v súčasnosti prebieha „pacifikácia cappuccinom." Dokonca aj na nesúvislý, nevýrazný a jednotvárny rozvoj predmestskej plochy, ktorý na mnohých územiach stále prevláda, dnes existuje liek v podobe hnutia „nového urbanizmu" ponúkajúceho na predaj životné štýly z komunít a butikov, aby naplnil sny ľudí z mesta. V tomto svete sa vzormi ľudskej socializácie stali neoliberálna etika intenzívneho sebeckého individualizmu a taktický ústup od kolektívnych foriem konania, ktorý má rovnaký pôvod. Mike Davis tvrdí, že obrana majetkových hodnôt sa stala natoľko dôležitým politickým záujmom, až sa združenia vlastníkov domov stali baštami politickej reakcie alebo dokonca roztriešteného susedského fašizmu.

Moderné getá

Žijeme v čoraz väčšmi oddelených častiach miest, medzi ktorými vznikajú konflikty. Neoliberálny obrat počas posledných troch desaťročí obnovil triednu moc bohatých elít. V Mexiku sa odvtedy objavilo štrnásť miliardárov a v roku 2006 sa krajina mohla pochváliť najbohatším mužom na svete – Carlosom Slimom. V rovnakom období príjmy chudobných buď stagnoval, alebo klesali. Tieto výsledky sú nezmazateľne vyleptané do územnej podoby našich miest, ktoré sa v stále väčšej miere skladajú z opevnených častí, uzatvorených komunít a sprivatizovaných verejných priestorov pod neustálym dohľadom. Mesto sa predovšetkým v rozvojových krajinách štiepi na rozličné oddelené časti a zreteľne sa v ňom formujú mnohé „mikroštáty." Bohaté štvrte poskytujúce všemožné služby ako napríklad exkluzívne školy, golfové kurzy, tenisové kurty a súkromnú políciu, ktorá ich nepretržite stráži, sa striedajú s ilegálnymi osadami, kde sú jediným zdrojom vody verejné studne, neexistuje žiadna kanalizácia, elektrinu načierno odoberá len zopár privilegovaných jedincov, kde sa cesty menia na prúdy blata len čo zaprší a kde je bežné, že sa o dom delí viacero početných rodín. Zdá sa, že každý fragment mesta žije a slúži autonómne a je pevne spojený s tým, čo sa mu podarí uchmatnúť v každodennom zápase o prežitie.
Za týchto okolností sa ideály mestskej identity, občianstva a spolupatričnosti, ktoré sú už aj tak ohrozené šíriacou sa malátnosťou neoliberálnej etiky, stávajú omnoho ťažšie udržateľnými. Sprivatizovaná redistribúcia v podobe trestnej činnosti neustále ohrozuje individuálnu bezpečnosť a vyvoláva medzi ľuďmi požiadavky na jej policajné potlačenie. Spochybnená je aj predstava, že by mesto mohlo slúžiť ako kolektívny politický orgán, ako miesto, na ktorom by sa mohli objaviť progresívne spoločenské hnutia a odkiaľ by sa mohli rozšíriť. Napriek tomu tu však sú mestské sociálne hnutia, ktoré sa snažia prekonať izoláciu. Chcú pretvoriť mesto podľa iného vzoru ako predkladajú developeri, ktorých podporujú veľké financie, korporátny kapitál a stále viac podnikateľsky zmýšľajúca miestna štátna správa.

Vyvlastňovanie

Premena mesta, ktorá je dôsledkom absorpcie prebytku, má jednu ešte temnejšiu stránku. Prináša so sebou opakujúce sa vlny reštrukturalizácie mesta, „kreatívnu deštrukciu," ktorá má takmer vždy triedny rozmer, pretože pri nej trpia predovšetkým chudobní, neprivilegovaní a tí, ktorým je odopretá politická moc. Na to, aby na troskách starého mestského sveta vyrástol nový, je potrebné použiť násilie. Haussmann zbúral staré parížske slumy a v mene vylepšenia a obnovy mesta pri tom využíval vyvlastňovacie právomoci. Zámerne premiestnil väčšinu príslušníkov robotníckej triedy a ďalšie nedisciplinované elementy z centra mesta, kde boli hrozbou pre verejný poriadok a politickú moc. Vytvoril podobu mesta, o ktorej bol presvedčený, že sa v nej dá dosiahnuť dostatočná úroveň dohľadu a vojenskej kontroly. To malo zaistiť, že sa každé revolučné hnutie bude dať ľahko prinútiť k poslušnosti. V roku 1871 sa ukázalo, že to bol nesprávny predpoklad. Friedrich Engels v roku 1872 poznamenal: „Buržoázia v skutočnosti zvykne riešiť problém bývania len jednou metódou – rieši ho tak, že riešenie znovu neustále reprodukuje problém. Táto metóda sa volá Haussmann... Príčiny môžu byť rôzne, výsledok je však stále rovnaký. Škandalózne cesty a uličky za sprievodu okázalej samochvály buržoázie miznú, aby sa ihneď znova objavili niekde inde. Tá istá ekonomická nevyhnutnosť, ktorá ich vytvorí na jednom mieste, ich znova vytvorí na ďalšom."
Trvalo viac ako sto rokov, kým centrum Paríža celkom zburžoáznelo. V posledných rokoch sa dôsledky tohto procesu prejavili vzburami a chaosom v tých izolovaných predmestiach, v ktorých uviazli marginalizovaní imigranti, nezamestnaní robotníci a mládež. Je smutné, že to, čo Engels opísal, sa v histórii stále opakuje. Robert Moses, ktorý podľa vlastných smutne známych slov „priniesol sekáčik na mäso do Bronxu," vyvolal dlhé a hlasné náreky susedských združení a hnutí. Keď v Paríži a New Yorku slávil úspechy odpor proti moci štátneho vyvlastňovania a vyvlastňovanie sa podarilo zastaviť, presadil sa prostredníctvom mestskej fiškálnej disciplíny, špekulácie s nehnuteľnosťami a rozdelenia pôdy podľa miery výnosnosti pri jej „najintenzívnejšom a najlepšom využití" omnoho zákernejší a zhubnejší postup. Engels túto postupnosť pochopil až príliš dobre: „Rast veľkých moderných miest zaručuje pôde v určitých oblastiach, konkrétne v tých, ktoré sa nachádzajú v centre, umelo a kolosálne rastúcu hodnotu. Budovy, ktoré sú na týchto územiach postavené, túto hodnotu nezvyšujú, ale ju naopak znižujú, pretože nepatria do zmenených pomerov. Sú strhnuté a nahradené inými. Týka sa to predovšetkým tých robotníckych obydlí v centre, v ktorých nájom ani pri najväčšom preľudnení nikdy nemôže narásť alebo len veľmi pomaly narastie na určité maximum. Strhnú sa a na ich mieste vyrastú obchody, sklady a verejné budovy."
Hoci tento opis pochádza z roku 1872, platí aj pre súčasný rozvoj väčšiny ázijských miest (Dilí, Soul, Bombaj) a gentrifikáciu (nahradzovanie vysídlených chudobných a imigrantov vyššími spoločenskými vrstvami – pozn. prekl.) v New Yorku. Vysídľovanie a proces, ktorý nazývam „akumulácia vyvlastnením", sú jadrom kapitalistickej urbanizácie. Tento postup je zrkadlovým obrazom absorpcie kapitálu pomocou prestavby mesta a pri obsadzovaní hodnotnej pôdy nízkopríjmových skupín, ktoré na nej mohli dlhé roky žiť, vyvoláva mnohé konflikty.
Pozrime sa do Soulu deväťdesiatych rokov 20. storočia: stavebné spoločnosti a developeri zostavili zo zápasníkov sumo bitkárske skupinky, ktoré mali napadnúť štvrte ležiace na úbočiach hôr patriacich mestu. Kladivami rozbili nielen domy, ale aj všetok majetok tých, čo si svoje domy od päťdesiatych rokov stavali na pôde, ktorá sa postupne stala prvotriednou. Na väčšine týchto úbočí dnes stoja výškové veže. Nevidno na nich žiadne stopy po krutosti, ktorá umožnila ich výstavbu. V tom istom čase žilo v Bombaji oficiálne šesť miliónov ľudí v slumoch. Usadili sa na pôde, na ktorú nemajú žiaden právny nárok. Na všetkých mapách mesta sú tieto miesta prázdne. Pri pokuse premeniť Bombaj na globálne finančné centrum, ktoré by konkurovalo Šanghaju, vypukol stavebný boom. Hodnota pôdy, ktorú obsadili nelegálni osadníci, začala rýchlo rásť. Dharavi, najväčší slum v Bombaji, má cenu asi 2 miliardy dolárov. Tlak na to, aby bol zničený (oficiálne z enviromentálnych a sociálnych dôvodov, ktoré majú zastrieť, že je to pokus o zabratie pôdy), narastá každým dňom. Finančné sily sa s podporou štátu snažia o násilné vyčistenie slumu. V niektorých prípadoch násilím zaberajú územie, ktoré bolo osídlené počas života celej jednej generácie. Keďže pôda sa dá získať takmer zadarmo, akumulácia kapitálu prostredníctvom budovania nehnuteľností prekvitá.

Ako postaviť človeka mimo zákon

Dostanú ľudia, ktorí boli vysídlení, nejakú náhradu? Tí šťastnejší dostanú aspoň niečo. Indická ústava stanovuje, že štát má povinnosť chrániť životy a blahobyt všetkých občanov, bez ohľadu na príslušnosť ku kaste alebo triede a garantovať práva na bývanie a prístrešie. Najvyšší súd však vydal viacero rozhodnutí, ktoré tieto ústavné nároky upravujú. Pretože sú obyvatelia slumov nelegálnymi osadníkmi a mnohí z nich nedokážu jednoznačne dokázať svoj dlhodobý pobyt na mieste, nemajú žiadne právo na náhradu. Najvyšší súd vyhlásil, že uznať toto právo by bolo podobné, ako odmeniť vreckárov za ich činy. Takže nelegálni osadníci buď kladú odpor, bojujú, alebo sa so svojím nepatrným majetkom sťahujú do táborov, ktoré vyrastajú pri diaľniciach či kamkoľvek, kde pre seba nájdu kúsok miesta. Príklady vyvlastňovania nájdeme aj v USA, i keď sú o čosi menej surové a o čosi viac v súlade so zákonom. Právo vlády vziať súkromný majetok dočasne alebo trvale do verejného vlastníctva bolo zneužité, aby sa mohli vysídliť obyvatelia bývajúci v celkom obstojných domoch. Prednosť dostalo využitie pôdy vyššieho rádu – družstevné domy a škatuľové obchody. Keď bol tento postup napadnutý na najvyššom súde, sudcovia rozhodli, že lokálne úrady konali v súlade s ústavou, pretože sa snažili zvýšiť základ dane z nehnuteľností.
V Číne boli milióny ľudí vyhnaní z miest, ktoré dlhodobo obývali. Len v samotnom Pekingu to boli tri milióny. Keďže nemajú žiadne právo na súkromný majetok, štát ich môže jednoducho vysťahovať úradným nariadením a ponúknuť im drobnú sumu, aby im na ich ceste pomohol. Potom s obrovským ziskom postúpi získanú pôdu developerom. V niektorých prípadoch ľudia odchádzajú dobrovoľne, máme však aj správy o rozsiahlom odpore, na ktorý obvykle Komunistická strana odpovedá surovou represiou. V Číne sú najčastejšie vysídľovaní obyvatelia z vidieckych periférií, čo dokazuje platnosť Lefebvreových prorockých tvrdení z roku 1960, že jasný rozdiel, ktorý kedysi existoval medzi mestom a vidiekom, sa postupne stiera a nahrádza ich geograficky nerovnomerne rozvinutá množina pórovitých priestorov, ktorá je pod hegemonickou kontrolou kapitálu a štátu. Ten istý vývoj môžeme vidieť aj v Indii, kde vlády jednotlivých štátov uprednostňujú vytváranie zvláštnych ekonomických zón. Majú údajne slúžiť priemyselnému rozvoju, no väčšina pôdy sa v nich vyhradzuje na urbanizáciu. Táto politika viedla k útokom na poľnohospodárskych výrobcov. Najsurovší z nich skončil masakrom v Nandigrame. Zorganizovala ho marxistická vláda štátu Západné Bengálsko v marci 2007. Vládnuca Komunistická strana Indie, ktorá bola rozhodnutá, že sprístupní pôdu pre indonézsky konglomerát Salim Group, poslala na protestujúcich dedinčanov ozbrojenú políciu. Najmenej štrnásť ľudí zastrelili a desiatky zranili. V tomto prípade právo na súkromný majetok nikto nezabezpečil.
A čo progresívny návrh, aby sa kompenzovali majetkové práva nelegálnych osadníkov, čo by im poskytlo aktíva a umožnilo im zbaviť sa chudoby? V súčasnosti sa uvažuje, že sa takýto plán zavedie napríklad vo favelách v Riu de Janeiro. Problém spočíva v tom, že chudobných, ktorých trápi neistý príjem a časté finančné ťažkosti, je možné ľahko presvedčiť, aby predali toto aktívum za relatívne nízku hotovosť. Bohatí obvykle odmietajú predať hodnotné aktíva za akúkoľvek cenu. Preto mohol Moses priniesť sekáčik na mäso do nízkopríjmového Bronxu, avšak nie na bohatú Park Avenue. Trvalým výsledkom privatizácie sociálneho bývania vo Veľkej Británii počas vlády Margaret Thatcherovej bol vznik takej štruktúry nájmov a cien v centrálnom Londýne, ktorá bránila ľuďom s nízkymi príjmami a dokonca aj príslušníkom strednej triedy, aby si mohli nájsť bývanie kdekoľvek v blízkosti centra mesta. Stavím sa, že ak budú pretrvávať súčasné trendy, budú všetky úpätia hôr v Riu, ktoré dnes zaberajú favely, do pätnástich rokov pokryté výškovými družstevnými domami s nádhernými výhľadmi na idylickú zátoku a bývalí obyvatelia faviel budú odsunutí na vzdialenú perifériu.

Formulovanie požiadaviek

Na záver môžeme povedať, že urbanizácia pri neustále rastúcej geografickej mierke zohrávala kľúčovú úlohu pri absorpcii kapitálových prebytkov. Avšak cenou, ktorú bolo potrebné za rýchlo sa rozvíjajúce procesy kreatívnej deštrukcie zaplatiť, bolo vyvlastňovanie más, ktorým bolo odopreté akéhokoľvek právo na mesto. Planéta stavebných pozemkov sa pravidelne dostáva do kolízie s „planétou slumov." Ich zrážky často končia revoltami, ako napríklad v Paríži v roku 1871 alebo v USA po vražde Martina Luthera Kinga v roku 1968. Keďže sa zdá pravdepodobné, že finančné problémy budú narastať, doterajšia neoliberálna, postmoderná a konzumeristická fáza absorpcie kapitalistických prebytkov pomocou urbanizácie sa skončí a nasledovať bude všeobecná kríza, vynára sa otázka: Kde je náš šesťdesiaty ôsmy? Alebo, keď to povieme dramatickejšie: Kde je naša verzia Komúny? Odpoveď musí byť omnoho komplexnejšia, pretože urbanizačný proces je, podobne ako finančný systém, globálny. Známky rebélie vidno všade: v Indii a Číne pretrvávajú vážne nepokoje, v Afrike zúria občianske vojny, Latinská Amerika je vo vare. Každé takéto povstanie môže byť nákazlivé. Mestské a prímestské opozičné spoločenské hnutia, ktorých je po celom svete mnoho, ale nie sú, na rozdiel od finančného systému, pevne prepojené. V skutočnosti väčšina z nich nemá žiadne kontakty s ostatnými. Čo by mali žiadať, ak by sa im podarilo zjednotiť?
Odpoveď na poslednú otázku je v zásade dosť jednoduchá: väčšiu demokratickú kontrolu nad výrobou a využitím prebytku. Keďže sa prebytok využíva predovšetkým v urbanizačnom procese, bude zriadenie demokratickej správy, ktorá dohliadne na jeho použitie v meste, realizáciou práva na mesto. Počas dejín kapitalizmu sa časť nadhodnoty začala zdaňovať a počas jeho sociálnodemokratických fáz výrazne rástol podiel z nadhodnoty, ktorý kontroloval štát. Neoliberáli sa v priebehu posledných tridsiatich rokoch pokúsili túto kontrolu sprivatizovať. Údaje zo všetkých krajín OECD ale ukazujú, že podiel na hrubej produkcii, ktorý mal štát k dispozícii, zostal približne rovnaký ako v sedemdesiatych rokoch. Najväčším úspechom neoliberálneho útoku teda bolo, že zabránil, aby tento verejný podiel rástol rovnako rýchlo ako v šesťdesiatych rokoch. Neoliberalizmus vytvoril aj nové formy vlády, ktoré spájajú štátne a korporátne záujmy a využil moc peňazí, aby zaistil, že prebytok vyplácaný štátnym aparátom uprednostní pri vytváraní mesta korporátny kapitál a vyššie triedy. Zvyšovanie tej časti prebytku, ktorá zostane pod kontrolu štátu, bude pozitívne len vtedy, keď sa štát samotný znovu dostane pod demokratickú kontrolu.
Vidíme, že právo na mesto sa v stále väčšej miere dostáva do rúk súkromných alebo kvázisúkromných záujmov. Miliardár Michael Bloomberg, primátor New Yorku, sa napríklad snaží pretvárať mesto podľa plánov developerov, Wall Streetu a členov globálnej kapitalistickej triedy. Mesto sa stáva ideálnym miestom pre drahé obchody a skvelou destináciou pre turistov. Bloomberg v skutočnosti mení Manhattan na obrovskú uzavretú komunitu pre bohatých. Carlos Slim nechal v Mexico City znovu vydláždiť všetky ulice v centre tak, aby uspokojovali uprené pohľady turistov. Priamu moc ale nemajú v rukách len bohatí jednotlivci. V meste New Haven, ktoré nemá dostatok zdrojov potrebných na nové investície, pretvára podľa svojich potrieb mestské tkanivo jedna z najbohatších univerzít na svete – Yale. To isté platí o univerzite Johns Hopkins vo východnom Baltimore a plánoch Columbijskej univerzity pre niektoré časti New Yorku. Zámery oboch týchto univerzít vyvolali vznik susedských hnutí odporu. Právo na mesto je dnes príliš obmedzené. V mnohých prípadoch sa vzťahuje len na úzku politickú a ekonomickú elitu, ktorá má možnosť tvarovať mestá podľa svojich želaní.

Developeri – funebráci

Úrad kontrolóra štátu New York každý január zverejňuje odhad celkovej sumy odmien na Wall Street za posledných dvanásť mesiacov. V roku 2007, ktorý bol pre finančné trhy katastrofálny, bola výsledná suma 33,2 miliardy dolárov. To je len o dve percentá menej ako v predchádzajúcom roku. Uprostred leta v roku 2007 Fed a Európska centrálna banka naliali miliardy dolárov do finančného systému, aby zabezpečili jeho stabilitu. Opatrenie zvýšilo dôveru len nakrátko. Neskôr, vždy, keď hrozilo, že Dow Jonesov index prudko klesne, Fed dramaticky znižoval úrokové sadzby alebo do systému pumpoval obrovské množstvo likvidity. V tom istom čase sa približne dva milióny ľudí stali alebo chystali stať bezdomovcami, pretože im hrozilo zabavenie majetku pre nezaplatený hypotekárny dlh. Domy v mnohých mestských štvrtiach a dokonca celých prímestských komunitách v USA sa zatĺkli doskami a spustošili. Zruinovali ich predátorské úverové praktiky finančných inštitúcií. Títo ľudia neočakávajú žiadne odmeny. Aj napriek tomu, že po zabavení majetku sa dlh odpúšťa, mnohí z tých, ktorí sa vysťahovali, museli zaplatiť vysokú daň z príjmu za peniaze, ktoré nikdy nevlastnili, pretože odpustenie dlhu sa v Amerike považuje za príjem. Túto asymetriu môžeme chápať len ako formu obrovského triedneho konfliktu. Rozvíja sa „finančný hurikán Katrina", ktorý môže v mnohých mestách pohodlne (na radosť developerov) zničiť štvrte obyvateľov s nižšími príjmami stojace na pozemkoch s potenciálne vysokou hodnotou, a to omnoho efektívnejšie a rýchlejšie, ako by sa to mohlo podariť pomocou výsadných práv.
Nakoniec musíme zistiť, ako by sa dalo v dvadsiatom prvom storočí tomuto vývoju rozumne odporovať. Poznáme rozličné spoločenské hnutia, ktoré sa zaoberajú otázkami rozvoja mesta. Nájdeme ich v Indii, Brazílii a Číne, v Španielsku, Argentíne a USA. V roku 2001 bol do brazílskej ústavy pod tlakom sociálnych hnutí požadujúcich uznanie kolektívneho práva na mesto, vložený mestský štatút. V USA sa ozývali hlasy, aby sa väčšina zo 700- miliardovej pomoci pre finančné inštitúcie presunula do Banky pre obnovu. Banka by mohla pomôcť ľuďom, ktorým hrozí zabavenie zadlženej nehnuteľnosti, a financovať snahy o revitalizáciu mestských štvrtí. Na mestskej úrovni by mohla financovať obnovu infraštruktúry. Tak by sa kríza mesta, ktorá sa dotýka miliónov ľudí, stala dôležitejšou prioritou, ako potreby veľkých investorov a finančníkov. Spoločenské hnutia ale bohužiaľ nie sú ani dostatočne silné a ani nedokážu mobilizovať dostatočný počet ľudí, aby sa toto riešenie dalo presadiť. Tieto hnutia sa zatiaľ nepriblížili ani k jednoduchému cieľu, ktorým je získanie kontroly nad používaním prebytku – tobôž nie ku kontrole podmienok, za ktorých prebytok vzniká.
V tejto historickej situácii to musí byť globálny boj (najmä proti finančnému kapitálu), pretože to je mierka, v akej sa dnes odohráva urbanizačný proces. Organizácia takejto konfrontácie je celkom isto veľmi ťažká, či dokonca skľučujúca politická úloha. Možností je ale mnoho. Aj toto krátke zhrnutie totiž ukázalo, že v súvislosti s urbanizáciou opakovane prepukajú krízy na lokálnej a globálnej úrovni a že metropola je v súčasnosti miestom silného stretu (odvážime sa ho nazvať triednym bojom?) o rozsah akumulácie vyvlastnením, ktorá obchádza každého chudobnejšieho človeka a podobu rozvojového úsilia, ktoré sa snaží kolonizovať priestor pre bohatých.
Keď si právo na mesto osvojíme ako pracovný slogan a zároveň politický ideál, môže to byť krok, ktorý tieto boje zjednotí práve preto, že zameriava našu pozornosť na otázku, kto kontroluje nevyhnutné prepojenie medzi urbanizáciou a produkciou prebytku a jeho využitím. Ak chcú vyvlastnení znovu získať kontrolu na tým, čo im bolo tak dlho odopierané, a ak chcú zaviesť nové podoby urbanizácie, musí sa toto právo demokratizovať. Rovnako je nevyhnutné, aby vzniklo spoločenského hnutie, ktoré dokáže presadiť svoju vôľu. Lefebvre mal pravdu, keď tvrdil, že revolúcia musí byť v tom najširšom slova zmysle mestská, alebo nebude vôbec žiadna.

Preložil Peter Vittek



David W. Harvey (*1935, v Gillinghame) je britský humánny geograf. Známym sa stal v roku 1973, keď vyšla jeho práca Social Justice and the City (Sociálna spravodlivosť a mesto). Harvey kritizuje neoimperialistický vývin, ktorý charakterizuje ako „akumulácia prostredníctvom vyvlastnenia".
Spočiatku sa Harvey pri geografickom výskume zameriaval na regionálno-historický kontext. Postupne sa však jeho záujem obracal smerom k metodológii a filozofii geografie. Od roku 1969 sa jeho meno začína spájať s geografickou analýzou sociálnej spravodlivosti a povahy kapitalistického systému. Jeho akademická kariéra ho viedla od Cambridge, cez Bristol do Baltimoru. Napriek početným pôsobeniam na univerzitách v Oxforde, či na London Scool of Economics a City University of New York, sa Baltimore stal jeho novým domovom. Práve toto mesto na východnom pobreží USA, ktorého podobu určil oceliarsky priemysel, sa stalo častým príkladom v jeho prácach, na ktorom dokumentuje svoje teoretické tézy o vývoji mestských priestorov a hospodárskych štrukturálnych premenách.
Harvey konštatuje, že veľká časť jeho práce „sa venuje snahe pochopiť proces, akým kapitál v istom časovom období formuje krajinu podľa vlastného obrazu, len preto, aby ju neskôr opätovne zničil, na základe vlastnej dynamiky nekonečnej akumulácie kapitálu, technologickej premeny a triednych bojov".

Výber z jeho prác:
Explanation in Geography (Vysvetlenie v geografii;1969), Social Justice and the City (Sociálna spravodlivosť a mesto; 1973), The Urbanization of Capital (Urbanizácia kapitálu; 1985), Consciousness and the Urban Experience (Vedomie a mestská skúsenosť; 1985), The New Imperialism (Nový imperializmus; 2003), A Brief History of Neoliberalism (Krátka história neoliberalizmu, 2005)

Zdroj: www.wikipedia.org

Zdroj: Newleftreview www.newleftreview.org
Priemerne (1 Hlas)


Kalendár (pozvánky) Kalendár (pozvánky)

Aktuálne kalendáre sídla

Čo je to participatívny rozpočet? Čo je to participatívny rozpočet?

Participatívny rozpočet je nástroj, ktorý umožňuje občanom a občiankam priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Umožňuje im diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.

Proces prebieha po celý rok a je otvorený pre každého, kto má záujem zapojiť sa. Občania a občianky majú možnosť sa pravidelne stretávať v komunitách alebo sa zúčastňovať verejných fór, v ktorých hovoria o problémoch a nedostatkoch v meste a podávajú návrhy na zlepšenie situácie.

V samosprávach, ktoré majú skúsenosť s participatívnym rozpočtom, došlo k výraznému poklesu korupcie, skvalitneniu služieb mesta a zvýšila sa v nich aj občianska angažovanosť a ochota zapájať sa do verejných záležitostí.

Zapojte sa priamo do rozhodovania o tom, ako majú byť použité peniaze z mestského rozpočtu!

Výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2013

Autor/ka: -

Vo štvrtok 7. februára sa v Primaciálnom paláci v Bratislave stretli občania a občianky na verejnom zvažovaní, ktorého cieľom bolo transparentne uzavrieť poslednú časť procesu participatívneho rozpočtu pre rok 2013 pred spustením realizácie občianskych projektov.

Proces participatívneho rozpočtu (PR) pre rok 2013 sa začal v auguste 2012 prípravami na septembrové verené fóra a jeho prvá časť skončila 8. novembra 2012 verejným zvažovaním a internetovou anketou na stránkach hlavného mesta a na sociálnej sieti. Občianky a občania sa do PR mohli zapojiť viacerými spôsobmi odlišujúcimi sa mierou participácie na procese a investovanou aktivitou. Participovať mohol každý, kto mal záujem. Od septembra do novembra sa pravidelne stretávali jednotlivé participatívne komunity PR, kde prebieha systematická práca s kritickými pripomienkami, podnetmi a návrhmi občanov a občianok na priority a projekty komunít. Na konci septembra a začiatku októbra prebehlo šesť verejných fór, ktorých cieľom bolo predstaviť občanom a občiankam projekt participatívneho rozpočtu, štruktúru rozpočtu mesta Bratislava, zozbierať od nich kritické pripomienky k službám a verejnému priestoru mesta a návrhy na ich riešenie, vytvoriť zoznam priorít, ktorými by sa mali jednotlivé participatívne komunity PR prednostne zaoberať a zapojiť čo najviac ďalších záujemkýň a záujemcov do činnosti komunít. Po celý čas bolo možné zapojiť sa prostredníctvom ankety Burza nápadov, či už fyzicky, alebo na internete. 30. októbra 2012 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, na ktorej boli znova širokej verejnosti predstavené všetky priority komunít a projekty vypracované na základe podnetov a nápadov občanov a občianok jednotlivými komunitami. Po prezentácii bola spustená anketa na stránke hlavného mesta a na sociálnej sieti, v ktorej občania a občianky mohli odovzdať hlas projektu podľa vlastných preferencií. 8. novembra sa táto časť procesu PR zavŕšila verejným zvažovaním. Hlasovanie v ankete bolo ukončené a spolu s výsledkami z verejného zvažovania vznikol výsledok, ktorý bol začlenený do procesu schvaľovania rozpočtu mesta pre rok 2013. Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí zobrali na vedomie materiál, ktorý obsahoval tematické priority vytvorené občanmi a občiankami a poradie ich projektov. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) na realizáciu PR namiesto celkovej požadovanej sumy 90 055 € potrebnej na plnú realizáciu všetkých projektov nakoniec vyčlenilo 46 000 €. 

V minulých ročníkoch PR sa ustanovila tradícia, podľa ktorej sa posledným bodom na verejnom zvažovaní stala diskusia o možnej realokácii prostriedkov pre jednotlivé projekty komunít. Cieľom tohto kroku je posilňovať konsezuálnu povahu vereného zvažovania a spoluprácu medzi participujúcimi občanmi a občiankami, pričom podmienkou pre zmysluplnosť akejkoľvek realokácie je vždy realizovateľnosť projektu po úprave rozpočtu. V tomto ročníku prebiehal proces PR v modifikovanej podobe, a preto rozhodnutie MsZ nasledovalo až po tom, ako verejné zvažovanie v novembri 2012 rozhodlo o podobe projektov PR pre rok 2013. Keďže čiastka, ktorú projektom PR odsúhlasilo MsZ bola takmer o polovicu nižšia než navrhovaný celkový rozpočet projektov, vyhradili si občania a občianky právo zvolať po rozhodnutí MsZ o výške prostriedkov vyčlenených na realizáciu projektov komunít ešte jedno verejné zvažovanie, na ktorom sa budú zaoberať realokáciou. Uskutočnilo sa 7. februára 2013. Pri rozhodovaní o realokácii boli pre občanov záväzné priority komunít a poradie projektov tak, ako ich zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo. Predmetom diskusie bola realokácia  prostriedkov, jej zmysluplnosť a evaluácia procesu PR. Občania a občianky sa zhodli na tom, že ďalšie evaluačné verejné zvažovanie sa uskutoční v júni a zaviedli inštitút mimoriadneho verejného zvažovania. Pri diskusii o realokáciách pre rok 2013 občania a občianky nakoniec pridelili projektom komunít nasledovné prostriedky:

Poradie

Názov projektu

Výsledný pomer v % (verejné zvažovanie + hlasovanie)

Rozpočet po realokácii

1.

Kultúrne a komunitné centrum Zora II

8,45 %

13 300 €

2.

Pracovná skupina a katalóg verejných datasetov magistrátu

8,38 %

3 500 €

3.

Zverejnenie vybraných datasetov na základe požiadaviek komunít PR

8,21 %

700 €

4.

Revitalizácia stromoradí pozdĺž cestných komunikácií v Bratislave

8,03 %

8 700 €

5.

Komunitné centrum generácií III

7,86 %

7 000 €

6.

Revitalizácia stanice Bratislava Filiálka

7,82 %

800 €

7.

Outdoorové športoviská

7,57 %

3 000 €

8.

Komunitné záhrady II

7,31 %

2 600 €

9.

Autonómna zóna Lafranconi

6,48 %

1 400 €

10.

SEMAFOR na sídlisku

6,28 %

1 000 €

11.

Krízová linka pomoci III

6,23 %

1 000 €

12.

Zodpovedné spolužitie so psami a vybudovanie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

6,22 %

1 600 €

13.

Kompostovanie II

6,10 %

400 €

14.

Letné tábory

5,06 %

1 000 €

 

Fotografia: Wikimedia Commons

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Priebeh verejného zvažovania

Na úvod sa účastníci a účastníčky oboznámili s programom verejného zvažovania a jeho úlohou v procese PR. Následne začala diskusia o kritériách, podľa ktorých sa budú prezentovať a hodnotiť jednotlivé projekty nominované participatívnymi komunitami. Zhromaždenie sa zhodlo na týchto štyroch kritériách:

  • veľkosť cieľovej skupiny a dopad a ňu;

  • zapojenie participatívnych komunít a aktivizácia obyvateľov;

  • efektívnosť využitia financií;

  • prínos projektu pre Participatívny rozpočet.

Verejné zvažovanie pokračovalo predstavením jednotlivých projektov, po ktorom o nich účastníci a účastníci zhromaždenia diskutovali a začali hodnotiť projekty. Na základe hodnotenia vzniklo poradie projektov. V záverečnej fáze diskusie zhromaždenie hľadalo možnosti ako znížiť náklady na projekty bez toho, aby stratili svoj zmysel a stali sa nerealizovateľnými a podporiť ich tak čo najviac. Zvažovanie ukončila reflexia celého procesu a náčrt podoby ďalšieho ročníka PR.

K výsledkom verejného zvažovania sa pričítali výsledky verejného hlasovania, pričom váha verejného zvažovania tvorí 90 percent a hlasovania 10 percent výsledku. Vo verejnom hlasovaní bolo odovzdaných 628 hlasov.

Celkový výsledok participatívneho rozpočtu pre Bratislavu za rok 2012

Názov projektu

Verejné zvažovanie – počet bodov

Percento

Verejné hlasovanie – počet hlasov

Percento

Spolu percent

Pridelená suma - euro

Kultúrne a komunitné centrum ZORA

58

5,97

152

2,37

8,34

13000

Komunitné záhrady v Bratislave

66

6,8

70

1,09

7,89

2375

Komunitné centrum generácií (KCG) II.

68

7

 

34

0,53

 

7,53

5400

Cyklokuchyňa rozbicykluje Bratislavu

65

6,69

19

0,3

6,99

1400

Zelená hliadka II

65

6,69

19

0,3

6,99

3200

Marketing PR a KCG

61

6,28

12

0,19

6,47

1700

Kompostovanie

54

5,56

38

0,59

6,15

2000

Zodpovedné spolužitie so psami v meste

54

5,56

36

0,56

6,12

900

 

Podporené projekty sa budú realizovať od septembra 2012. Nasledujúci ročník participatívneho rozpočtu začne rovnako v septembri verejnými diskusnými fórami. Všetky informácie o priebehu PR, práci jednotlivých komunít, anketách alebo verejných diskusných fórach nájdete na stránke pr.bratislava.sk. Do ktorejkoľvek formy participácie sa môže zapojiť každý občan alebo občianka.

Fotografia: aromano

Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Utopia

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

V úvode facilitátorky vysvetlili, čo je verejné zvažovanie a aký bude jeho priebeh. Potom delegáti a delegátky začali navrhovať kritériá, podľa ktorých budú posudzovať projekty participatívnych komunít. V diskusii následne dospeli k ich konečnej podobe. Neskôr všetci zúčastnení predstavili svoje projekty a začali ich hodnotiť na základe vybraných kritérií.  Z desiatich projektov nakoniec získalo prostriedky na realizáciu sedem. Niektoré nezískali celú sumu, ktorú pôvodne požadovali. Zo 15-tisíc euro, ktoré na realizáciu pilotného projektu participatívneho rozpočtu pre Bratislavu poskytol primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, dostali prostriedky nasledujúce projekty: Zelená hliadka, Sadaj na bike, Bike2work, Osadenie pamätných tabúľ pre významných Bratislavčanov a Bratislavčanky , Plavárne pre Bratislavčanov, Komunitné centrum generácií (senior – junior) a Krízová linka pomoci.

Od januára sa začalo s realizáciou vybraných projektov. Prevádzku spustilo Komunitné centrum generácií, ktoré slúži všetkým participatívnym komunitám a záujemcom o účasť na participatívnom rozpočtovaní v Bratislave. Počas každého pracovného dňa v ňom môžete získať informácie o participatívnom rozpočte, realizovaných projektoch a možnostiach, ako sa zapojiť do procesu. Na základe pilotného projektu mestské zastupiteľstvo schválilo participatívny rozpočet ako formu, ktorou je možné rozhodovať o prostriedkoch z mestského rozpočtu. V týchto týždňoch sa začína proces participatívneho rozpočtovania pre tento rok a každý, kto má záujem, sa môže zapojiť. Všetky informácie o realizovaných projektoch a stretnutiach participatívnych komunít nájdete na stránke pr.bratislava.sk.

Víťazné projekty a sumy, ktoré im boli pridelené:

Komunitné centrum generácií - 6000 €

Zelená hliadka - 3400 €

Pamätné tabule významným Bratislavčanom a Bratislavčankám - 2200 €

Plavárne pre Bratislavčanov - 600 €

Sadaj na Bike - 500 €

Bike 2 Work - 600 €

Krízová linka pomoci - 1700 €

Ako sa zapojiť Ako sa zapojiť

Najjednoduchší spôsob predstavuje vytvorenie si účtu a prihlásenie sa do jednej z participatívnych komunít, alebo len napísanie odkazu prostredníctvom burzy nápadov v diskusných skupinách na stránke pr.bratislava.sk. Môžete nám napísať, čo vás trápi, alebo aké vidíte možné riešenia.

Ak by ste radi zapojili intenzívnejšie, alebo ste zvedaví, ako v tejto chvíli celý proces prebieha, príďte nás navštíviť do Komunitného centra generácií na Karpatskej ulici v budove YMCA, v ktorom sa pravidelne stretávajú jednotlivé participatívne komunity. Do ich činnosti sa môže zapojiť každý, kto má záujem.

V tomto roku chystáme aj verejné fóra a internetové hlasovania o ťažiskových problémoch Bratislavy a o podpore projektov participatívnych komunít. Všetky informácie budú postupne zverejňované na tejto stránke.

Ďalšie informácie a kontakt Ďalšie informácie a kontakt

O aktuálnej činnosti participatívnych komunít a ďalších udalostiach sa môžete dočítať na stránke Komunitného centra generácií, sledovaním sekcie Novinky na tejto stránke alebo sledovaním stránok jednotlivých tematických participatívnych komunít.

O mechanizme participatívneho rozpočtu, o zahraničných príkladoch a o rôznych formách participácie sa dozviete viac na stránke: www.utopia.sk

V anglickom jazyku nájdete množstvo informácií z celého sveta na stránke: www.participedia.net

Ak chcete vedieť ešte viac, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: utopia@utopia.sk