Projekt zastavený Projekt zastavený

OZ Utopia ukončilo spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Projekt Participatívneho rozpočtu pre Bratislavu bol zastavený z dôvodov, ktoré boli pomenované v otvorenom liste Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave.

OZ Utopia pokračuje v podpore zavádzania participatívnych rozpočtov v SK a CZ mestách. Viac informácií o aktuálnych projektoch je možné nájsť na stránke http://utopia.sk/liferay/projekty.

Výzva Výzva

Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave - otvorený list

Autor/ka: -

Vážený pán primátor, viceprimátorky a viceprimátor, vážené mestské zastupiteľstvo,

 

v júli roku 2011 bol na tlačovej konferencii primátora hlavného mesta Bratislava Milana Ftáčnika a zástupcov občianskeho združenia Utopia spustený pilotný projekt participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave. Utopia o.z. sa stalo odborným garantom zavádzania mechanizmu PR a prevzalo na seba aj časť financovania nákladov na jeho vytvorenie a zavedenie. Na základe výsledkov pilotného projektu poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave vo svojom uznesení z novembra 2011 poverili primátora, aby na participatívny rozpočet vyčlenil prostriedky z rozpočtu mesta. V prospech uznesenia hlasovalo všetkých 37 prítomných a prvý ročník participatívneho rozpočtu sa tak mohol začať.

Odvtedy proces participatívneho rozpočtovania prebehol dvakrát a tretí ročník sa nachádza v poslednej fáze. Vzhľadom k nahromadeným a neriešeným problémom však OZ Utopia nemôže naďalej garantovať úspešný a kvalitný priebeh tohto procesu. Náš záujem je pokračovať v projekte participatívneho rozpočtu pre Bratislavu a stále ho zlepšovať, no to nebude možné, pokiaľ nebudú zo strany orgánov mesta zodpovedané niektoré závažné otázky a vyriešené fundamentálne problémy.

 

Úspešnej aplikácii projektu, s ktorého realizáciou ste súhlasili, bránia nasledovné nedostatky, ktoré sme sa opakovane pokúšali odstrániť, no dodnes sa to, napriek mnohým prísľubom, nepodarilo:

 

Adekvátna suma a spôsob jej vyčlenenia

Participatívny rozpočet je zavedený v mnohých mestách po celom svete a obvykle v ňom občania rozhodujú o prostriedkoch vo výške 1 až 10 percent mestského rozpočtu. Suma vyčlenená na PR v Bratislave je neporovnateľne nižšia a blíži sa skôr objemu prostriedkov, ktoré sú v iných mestách použité len na propagáciu procesu PR a komunikáciu s občanmi. Primátor Milan Ftáčnik pri jeho zavádzaní hovoril o úmysle dostať sa počas tohto volebného obdobia, ktoré sa končí na budúci rok, k sume rovnajúcej sa jednému percentu mestského rozpočtu, čo by boli približne 2 milióny eur. V roku 2013 bolo v Bratislave na PR vyčlenených 46-tisíc eur. Pre úspešný priebeh participácie je tiež nevyhnutné, aby občania a občianky vopred vedeli, o akom objeme financií rozhodujú. Preto je obvyklé, že príslušnú sumu mesto oznámi na začiatku procesu, čo sa v Bratislave nedeje. Na PR nie je potrebné vyčleňovať žiadne prostriedky navyše, jeho zavedenie znamená len zmenu formy prerozdeľovania už existujúcich zdrojov, preto by pri dostatočnej politickej vôli jeho aplikácia nemala spôsobovať žiadne problémy.

 

Propagácia

Pre úspešný priebeh participácie je nevyhnutné, aby čo najviac občanov a občianok vedelo, kedy a ako môžu vstúpiť do procesu. Preto je potrebné vytvoriť a realizovať dlhodobú systematickú komunikačnú stratégiu, ktorá má osloviť čo najširšie spektrum občanov a občianok. Napriek opakovaným požiadavkám zo strany Utopia o.z. a občanov a občianok zapájajúcich sa do procesu PR mesto žiadnu takúto komunikačnú stratégiu nerealizovalo. Pritom je evidentné, že ak existuje dostatočná vôľa, mesto je schopné pripraviť úspešnú kampaň a na rôzne udalosti pritiahnuť množstvo občanov a občianok.

 

Problémy s čerpaním prostriedkov a realizáciou projektov

Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo v mestskom rozpočete vyčlenilo na PR prostriedky, vznikajú problémy s ich čerpaním. Niektoré projekty sa nezrealizovali vôbec, niektoré len čiastočne. V niektorých prípadoch sa vykonala práca, ktorá nebola zaplatená. Aj keď sa situácia v druhom roku čiastočne zlepšila, problémy pretrvávajú a zrejme ani tentokrát sa nepodarí zabezpečiť, aby boli vyčerpané všetky prostriedky schválené pre participatívny rozpočet. Bezproblémová realizácia občianskych projektov je pritom jednou z najdôležitejších podmienok úspešnej participácie. Akékoľvek problémy s realizáciou projektov spôsobujú nedôveryhodnosť procesu a odrádzajú ľudí od zapájania sa. V Bratislave práve preto veľa nespokojných občanov a občianok z procesu PR odišlo, mnohí po tom, ako do práce na PR investovali obrovské množstvo hodín dobrovoľníckej práce vo svojom voľnom čase. Opakovane sme žiadali o zavedenie štandardizovaných a transparentných postupov pre čerpanie prostriedkov, zatiaľ však žiadny z vypracovaných návrhov nebol schválený a aplikovaný.

 

Kvalita a autonómia procesu

Pre úspešný priebeh participácie občanov a občianok na rozhodovaní o prostriedkoch, ktorými ako daňoví poplatníci prispeli do mestského rozpočtu, je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre priebeh procesov PR a zabezpečiť ich stabilitu. Občania a občianky na základe pilotného projektu a skúseností z prvého ročníka PR spoločne vytvorili Rámcovú koncepciu participatívneho rozpočtu, ktorá mala tieto pravidlá zaviesť. Dokument bol odovzdaný na posúdenie aj orgánom mesta a väčšina pripomienok, ktoré od primátora a poslancov MsZ vzišli, doň bola zapracovaná. Zásadná nezhoda vznikla pri diskusii o podobe rozhodovacieho procesu a váhe jednotlivých foriem rozhodovania. Veľká časť poslancov a poslankýň MsZ nesúhlasila s tým, aby sa rozhodnutie prijímalo na zhromaždeniach občanov a občianok (tzv. verejných fórach), čo je najbežnejší model rozhodovacieho procesu v PR a jeho kľúčová súčasť. Občania a občianky preto čiastočne akceptovali návrh, aby sa vo výsledku procesu zohľadnilo aj internetové hlasovanie s váhou 20 percent. MsZ sa však ani po tomto ústupku nedokázalo s Rámcovou koncepciu PR stotožniť (http://www.zastupitelstvo.sk/26-bod-Ramcova-koncepcia-participativneho-rozpoctu-pre-Bratislavu.html?vid=69473). K tomu je potrebné dodať, že internetové hlasovanie, na ktorého vyššej váhe MsZ trvalo, nepovažujeme za legitímne, pokiaľ nebude zabezpečené, že každý občan a občianka bude môcť vyplniť len jeden hlasovací formulár. Doteraz sa tak nestalo.

 

Vzhľadom k mnohým nejasnostiam prebiehal proces PR pre rok 2014 s veľkými ťažkosťami. Jeho kvalita tým výrazne utrpela. Teraz je vo svojom závere. Napriek pôvodnej dohode a našim námietkam sa už neuskutoční žiadne verejné fórum a rozhodovanie tak zostane výhradne na problematickom internetovom hlasovaní. S takýmto postupom nemôžeme súhlasiť. Projekt prebieha už vyše dva roky a dodnes sa nepodarilo s orgánmi mesta dohodnúť na viacerých kľúčových prvkoch participatívneho rozpočtu. Situácia sa nezlepšuje. Práve naopak, posledné udalosti ukazujú, že sa z celého procesu môže stať fraška. Namiesto toho, aby sme spoločne hľadali cesty k čo najefektívnejšej podobe občianskej participácie, zápasíme s fundamentálnymi problémami, ktoré ju znemožňujú. Za týchto okolností vlastne vôbec nie je možné hovoriť o tom, že Bratislava zaviedla participatívny rozpočet.

 

Od roku 2011 sa snažíme, aby sa zavedenie participatívneho rozpočtu v Bratislave podarilo. K tomu by sme ale potrebovali jasné signály od orgánov mesta, že projekt, s ktorého realizáciou súhlasili, má naozaj politickú podporu a že návrhy voličov a voličiek a obrovské množstvo dobrovoľnej práce, ktorú pri doterajšej snahe o jeho spustenie vykonali, berú vážne. Inak budeme musieť našu spoluprácu ukončiť.

 

Žiadame vás preto o zvolanie verejného fóra, na ktorom sa zástupcovia orgánov mesta spolu s občanmi a občiankami verejne dohodnú na ďalšom postupe pri zavádzaní participatívneho rozpočtu v Bratislave.

 

Na vedomie:

Primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik,

viceprimátorky a viceprimátor Viera Kimerlingová, Petra Nagyová-Džerengová, Ján Budaj,

všetci poslanci a všetky poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave.

 

Za Utopia o.z., Koordinačnú radu PR a občanov a občianky zapojených do PR:

 

Peter Vittek,

Peter Nedoroščík,

Gabriel Lachmann,

Eva Riečanská,

Lukáš Bulko,

Martin Jankovič,

Andrej Ďumbala,

Erich Šašinka,

Vladimír Skokňa,

Marta Hrebíčková,

Peter Hanečák,

Filip Rakús,

Zdena Skokňová,

Juraj Melichár,

Martina Krivošová

Novinky Novinky

Späť

Právo na mesto (1)

Autor/ka: David W. Harvey

Žijeme v období, keď sa ideály ľudských práv dostali do centra politických a etických úvah. Vydávame veľa energie, aby sme zdôraznili, aké sú dôležité na vytvorenie lepšieho sveta. Väčšina rozšírených predstáv však nijako podstatne nespochybňuje hegemonickú liberálnu a neoliberálnu trhovú logiku alebo dominantné formy zákonnosti a činnosti štátu. Koniec koncov, žijeme vo svete, v ktorom práva na súkromný majetok a určitú mieru zisku prevážia všetky ďalšie predstavy o právach. V tomto texte chcem preskúmať ďalší typ ľudského práva – právo na mesto.

Prispelo úžasné tempo a rozsah urbanizácie v priebehu posledných sto rokov k ľudskému blahu? Podľa Roberta Parka, sociológa mesta, je mesto „najúspešnejší pokus prispôsobiť svet, v ktorom človek žije, túžbam jeho srdca. Ak je však mesto svet, ktorý stvoril človek, je to svet, v ktorom je odteraz odsúdený žiť. Pri vytváraní mesta teda nepriamo a bez akejkoľvek jasnej predstavy o charaktere svojho diela pretvoril sám seba." Otázka o tom, aký typ mesta chceme, sa nedá oddeliť od otázky, po akých spoločenských väzbách, vzťahu k prírode, životných štýloch, technológiách a estetických hodnotách túžime. Právo na mesto nie je len individuálna sloboda pri prístupe k mestským zdrojom: je to právo zmeniť samých seba premenou mesta. Keďže táto premena nevyhnutne závisí od uplatnenia spoločnej moci pri pretváraní procesu urba-nizácie, je to skôr kolektívne ako individuálne právo. Chcem ukázať, že sloboda vytvárať a pretvárať naše mestá a samých seba je jedným z najcennejších ľudských práv, hoci patrí medzi najviac zanedbané.

Mestá od začiatku vznikali v dôsledku geografickej a spoločenskej koncentrácie nadvýrobku. Urbanizácia vždy bola triedny fenomén – nadbytky sú odniekiaľ a niekomu odňaté a rozhodovanie o ich využití má zvyčajne v rukách len zopár ľudí. Samozrejme, v kapitalizme tento stav pretrváva. Odkedy však urbanizácia závisí od mobilizácie nadvýrobku, objavuje sa úzke prepojenie medzi rozvojom kapitalizmu a urbanizáciou. Kapitalisti sú nútení produkovať nadvýrobok, aby vytvorili nadhodnotu. Tú musia následne znovu investovať, aby získali ďalšiu nadhodnotu. Výsledkom ustavičného reinvestovania je, že nadvýroba rastie zloženým tempom, a preto sú logistické krivky (peňažná, výstupov a populačná), ktoré sú naviazané na dejiny akumulácie kapitálu, súbežné s krivkou nárastu kapitalistickej urbanizácie.

Politiku v kapitalizme formuje ustavičná potreba hľadať výnosný terén na tvorbu a absorpciu prebytkov kapitálu. Táto potreba stavia pred kapitalistu množstvo bariér, ktoré bránia trvalej a bezproblémovej expanzii. Ak je práca vzácna a mzdy sú vysoké, musí buď disciplinovať existujúcu prácu (dva hlavné spôsoby sú technologické vytváranie nezamestnanosti a útok na organizačné schopnosti robotníckej triedy) alebo nájsť čerstvú pracovnú silu (za pomoci imigrácie, exportom kapitálu alebo proletarizáciou doteraz nezávislých zložiek obyvateľstva). Kapitalisti tiež musia objavovať nové výrobné prostriedky a prírodné zdroje, čo zvyšuje tlak na prirodzené prostredie, ktoré musí vydať potrebné nerastné suroviny a pohltiť nevyhnutné množstvo odpadu. Musia sprístupniť terén na ťažbu nerastných surovín, čo je často cieľom imperialistických a neokoloniálnych dobrodružstiev.

Kým ustavičné zavádzanie nových technológií a organizačných foriem umožňuje kapitalistom získať výhodu nad konkurentmi, ktorí používajú zastaranejšie metódy, tlak zákonov konkurencie ich k tomu bude nútiť. Inovácie vymedzujú nové túžby a potreby, redukujú dobu obratu kapitálu a znižujú odpor vzdialenosti, ktorý obmedzuje geografický priestor v rámci ktorého sa kapitalista môže snažiť rozšíriť zásoby práce, nerastných surovín, atď. Ak nie je na trhu dostatočná kúpna sila, je potrebné nájsť nové trhy – rozširovať zahraničný obchod, presadzovať nové výrobky a životné štýly, vytvárať nové úverové nástroje a štátne a súkromné výdaje financovať dlhom. A nakoniec, ak je miera zisku príliš nízka, východisko poskytne štátna regulácia „nežiaducej konkurencie," monopolizácia (fúzie a akvizície) a vývoz kapitálu.

Ak nie je možné niektorú z uvedených bariér obísť, kapitalisti nebudú schopní znova investovať nadvýrobok so ziskom. Akumulácia kapitálu je zablokovaná a kapitalisti čelia kríze, v ktorej ich kapitál môže stratiť hodnotu, alebo môže byť dokonca fyzicky vymazaný. Nadbytočný tovar môže stratiť hodnotu alebo byť zničený, výrobná kapacita a aktíva môžu zostať nevyužité. Peniaze môže znehodnotiť inflácia a prácu obrovská nezamestnanosť. Ako však poháňa kapitalistickú urbanizáciu potreba obísť tieto bariéry a rozšíriť terén na ziskové aktivity? Tvrdím, že urbanizácia spolu s takým fenoménom, ako sú výdavky na zbrojenie, zohrávala obzvlášť aktívnu úlohu pri absorbovaní nadvýrobku, ktorý kapitalisti pri svojej ceste za ziskom stále vytvárajú.

Mestské revolúcie

Pozrime sa najprv na prípad Paríža počas druhého cisárstva. Rok 1848 priniesol jednu z prvých jednoznačných a celoeurópskych kríz, ktorú spôsobil nevyužitý prebytočný kapitál a práca. Paríž zasiahla kríza veľmi silno. Vyústila do nepodarenej revolúcie vedenej nezamestnanými robotníkmi a tými buržoáznymi utopistami, ktorí považovali sociálnu republiku za protijed na chamtivosť a nerovnosť júlovej monarchie. Republikánska buržoázia násilne potlačila revolucionárov, krízu však nebola schopná vyriešiť. Výsledkom bol vzostup moci Ľudovíta Bonaparteho, ktorý v roku 1851 zorganizoval prevrat a počas nasledujúceho roka sa vyhlásil za cisára. Aby politicky prežil, uchýlil sa k rozsiahlej represii alternatívnych politických hnutí. S ekonomickou situáciou sa vyrovnával pomocou ohromného programu investícií do infraštruktúry doma aj v zahraničí. Zahraničné investície zahŕňali budovanie železníc po celej Európe a do Orientu a zároveň podporu pre veľké projekty, ako bola napríklad výstavba Suezského prieplavu. Domáce investície smerovali do konsolidácie železničnej siete, budovanie prístavov a vysušovanie močiarov. Priniesli so sebou predovšetkým rekonfiguráciu mestskej infraštruktúry Paríža. Bonaparte v roku 1853 poveril vedením verejných stavieb v meste Georgesa-Eugenea Haussmanna.

Haussmann jasne pochopil, že jeho poslaním je pomôcť vyriešiť problémy s prebytočným kapitálom a nezamestnanosťou pomocou urbanizácie. Prebudovanie Paríža absorbovalo podľa vtedajších štandardov obrovské objemy práce a kapitálu a spolu s potlačením ašpirácií parížskej pracovnej sily položilo základy na stabilizáciu spoločnosti. Čerpal z utopických plánov na prestavbu Paríža, o ktorých v roku 1840 diskutovali fourieristi a saint-simonisti. Avšak s jedným veľkým rozdielom: zmenil mierku, v ktorej sa o rozvoji mesta premýšľalo. Keď Haussmannovi ukázal svoje plány na nový bulvár architekt Jacques Ignace Hittorff, ten mu ich vrátil so slovami: „Nie je dosť široký... navrhli ste 40 metrov a ja chcem, aby mal šírku 120 metrov." Anektoval predmestia a prestaval celé štvrte – napríklad Les Halles. Aby mohol Haussmann tieto plány uskutočniť, potreboval nové finančné inštitúcie a dlhové nástroje, Crédit Mobilier a Crédit Immobilier, ktoré boli vytvorené podľa vzoru saint-simonistov. V skutočnosti pomohol vyriešiť problém s disponibilnými prebytkami kapitálu. Vytvoril protokeynesiánsky systém, v ktorom boli investície na vylepšenie mestskej infraštruktúry financované dlhom.

Asi pätnásť rokov pracoval tento systém veľmi dobre. Neovplyvnil len prestavbu mestskej infraštruktúry, ale vytvoril aj nový spôsob života a nový typ mestskej osobnosti. Paríž sa stal „mestom svetla," veľkým centrom spotreby, turizmu a rozkoší. Kaviarne, obchodné domy, módny priemysel a veľké výstavy zmenili život v meste tak, že mohol absorbovať nesmierne prebytky prostredníctvom konzumerizmu. V roku 1868 však preťažený a špekulatívny finančný systém a úverové štruktúry skrachovali. Haussmann bol prepustený. Zúfalý Napoleon III sa rozhodol zaútočiť na Bismarckovo Nemecko a bol porazený. Počas nasledujúceho vákua vznikla Parížska komúna, jedna z najdôležitejších revolučných udalostí dejín kapitalistického mesta. K jej spusteniu prispela nostalgia za svetom, ktorý Haussmann zničil a túžba tých, ktorých jeho práca vyvlastnila, vziať si mesto späť.

Teraz sa rýchlo posunieme dopredu, do štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia v USA. Rozsiahla mobilizácia počas vojnového úsilia dočasne vyriešila problém s disponibilnými prebytkami kapitálu a nezamestnanosťou, ktorá ho sprevádzala. V tridsiatych rokoch sa zdalo, že tento problém je neriešiteľný. V štyridsiatych rokoch sa však všetci obávali, čo sa stane po vojne. Politická situácia bola nebezpečná: v tridsiatych rokoch vznikli silné sociálne hnutia, ktoré inklinovali k socializmu, federálna vláda spravovala prakticky znárodnenú ekonomiku a udržiavala spojenectvo s komunistickým Sovietskym zväzom. Vtedajšia vládnuca trieda, podobne ako v dobe Ľudovíta Bonaparta, žiadala veľkú dávku politickej represie. Následné dejiny politiky mccarthyzmu a studenej vojny, ktorých príznaky sa často objavovali už na začiatku štyridsiatych rokov, dobre poznáme. Na pôde ekonómie naďalej zostávalo otázkou, ako sa vyrovnať s prebytočným kapitálom.

V roku 1942 sa v časopise Architektonické fórum (Architectural Forum) objavil článok, ktorý rozvláčne hodnotil Haussmannove výsledky. Detailne dokumentoval jeho prácu a pokúšal sa analyzovať chyby, ktoré urobil, zároveň sa mu však pokúšal pripísať reputáciu jedného z najväčších urbanistov všetkých čias. Autorom článku nebol nikto iný ako Robert Moses, ktorý po druhej svetovej vojne urobil s New Yorkom to isté ako predtým Haussmann s Parížom. Aj Moses zmenil mierku, v ktorej sa o rozvoji mesta premýšľalo. Prostredníctvom budovania systému diaľnic a prestavby infraštruktúry, suburbanizácie (vytvárania predmestí) a úplnej reorganizácie nielen mesta, ale celej metropolitnej oblasti, pomohol vyriešiť problém s investovaním prebytočného kapitálu. Aby to mohol urobiť, využil nové finančné inštitúcie a daňové nástroje, ktoré oslobodzovali úver a umožňovali financovať rozširovanie mesta dlhom. Keď sa tento postup použil vo všetkých veľkých metropolitných centrách v celých USA (čo je ďalšia transformácia mierky), získal rozhodujúci podiel na stabilizácii globálneho kapitalizmu po roku 1945, v období, v ktorom si USA mohli dovoliť poháňať celú globálnu nekomunistickú ekonomiku riadením obchodných deficitov.

Suburbanizácia Spojených štátov amerických neznamenala len budovanie novej infraštruktúry. Podobne ako v Paríži počas druhého cisárstva, privodila radikálnu zmenu životných štýlov. Priniesla nové výrobky (od bytov po chladničky a klimatizačné zariadenia), dve autá na príjazdovú cestu a obrovský nárast spotreby ropy. Keďže dotované vlastníctvo domu pre stredné triedy zameralo pozornosť komunity na ochranu majetkových hodnôt a individualizovanej identity, upravila aj politickú krajinu a predmestského voliča posunula smerom ku konzervatívnemu republikanizmu. Hovorilo sa, že je menej pravdepodobné, že dlhom zaťažení vlastníci domov vyhlásia štrajk. Tento projekt úspešne absorboval nadbytok
a zabezpečil spoločenskú stabilitu, i keď to bolo za cenu vyprázdňovania stredu mesta a vytvárania mestských nepokojov medzi tými (predovšetkým Afroameričanmi), ktorým bol odopretý prístup k novej prosperite.

Na konci šesťdesiatych rokov sa začal rozvíjať nový typ krízy. Moses, podobne ako Haussmann, upadol do nemilosti a jeho riešenia sa začali považovať za nemiestne a neprijateľné. Tradicionalisti sa zhromaždili okolo Jane Jacobsovej a voči neznesiteľnému modernizmu Mosesových projektov sa bránili lokalizovanou sídliskovou estetikou. Predmestia však stáli a radikálna zmena životného štýlu, ktorú priniesli, mala mnoho spoločenských dôsledkov. Feministky napríklad priviedli k vyhláseniu, že predmestie je základným zdrojom všetkej ich nespokojnosti. Haussmannizácia sa podieľala na dynamike Parížskej komúny a bezduché kvality predmestského života zohrávali rozhodujúcu úlohu pri dramatických udalostiach roku 1968 v USA. Nespokojní bieli študenti pochádzajúci zo strednej triedy začali revoltovať a pokúšali sa uzatvárať spojenectvá s marginalizovanými skupinami, ktoré sa dožadovali ľudských práv a protestovali proti americkému imperializmu. Chceli vytvoriť hnutie, ktoré by vybudovalo iný svet a v jeho rámci iný druh mestskej skúsenosti.

V Paríži kampaň za zastavenie výstavby diaľnice na ľavom brehu Seiny a deštrukcie tradičných štvrtí inváziou „výškových obrov" ako Place d'Italie a Tour Montparnasse pomohla zvýšiť dynamiku povstania z roku 1968. V tejto situácii Henri Lefebvre napísal Mestskú revolúciu, ktorá predpovedala, že urbanizácia je pre prežitie kapitalizmu veľmi dôležitá, a preto sa musí stať ťažiskom politického a triedneho boja. Navyše, urbanizácia krok za krokom odstraňuje rozdiely medzi mestom a vidiekom, keď po celom území štátu (alebo aj za jeho hranicami) vytvára integrované priestory. Právo na mesto by malo zahŕňať právo riadiť celý proces urbanizácie, ktorý od chvíle, keď sa objavili javy ako agrobiznis, druhé domy a vidiecka turistika, vo zvýšenej miere dominuje vidieku.

V roku 1968 zároveň s revoltou vypukla v inštitúciách poskytujúcich úvery, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach pomocou financovania na dlh poháňali realitný boom, aj finančná kríza. Kríza naberala rýchlosť až do konca šesťdesiatych rokov, keď celý kapitalistický systém skrachoval. Najprv v roku 1973 praskla bublina globálneho trhu s nehnuteľnosťami. Po nej v roku 1975 nasledoval finančný bankrot mesta New York. William Tabb tvrdí, že reakcia na následky bankrotu New Yorku razila cestu na vytvorenie neoliberálnej odpovede na problémy pretrvávajúcej triednej moci a obnovenie schopnosti absorbovať prebytky, ktoré kapitalizmus musí produkovať, aby prežil.

Obkľučovanie sveta

Presuňme sa znova rýchlo dopredu, do obdobia nedávnej konjunktúry. Nadnárodný kapitalizmus sa ocitol na horskej dráhe. Objavovali sa regionálne krízy a krachy – východná a juhovýchodná Ázia v rokoch 1997 – 1998, Rusko v roku 1998, Argentína v roku 2001. Až donedávna sa však vyhýbal globálnemu krachu, hoci čelil chronickej neschopnosti využiť prebytočný kapitál. Akú úlohu zohrala urbanizácia pri stabilizácii tejto situácie? V USA sa všeobecne uznáva názor, že sektor bývania bol, najmä potom, čo na konci deväťdesiatych rokov praskla high-tech bublina, dôležitým stabilizátorom ekonomiky, hoci sa na začiatku tohto desaťročia aktívne podieľal na expanzii. Trh s nehnuteľnosťami priamo absorboval obrovskú časť prebytočného kapitálu. Budovali sa centrá miest, predmestské domy a kancelárske priestory. Rýchle nafukovanie cien nehnuteľností, ktoré posilňovala vlna márnotratných hypotekárnych pôžičiek s historicky najnižšími úrokmi, zároveň oživilo domáci trh so spotrebným tovarom a službami. V období, keď obchod USA so zvyškom sveta vytváral ohromné deficity a Američania si požičiavali pri-bližne 2 miliardy dolárov denne, aby podporili vlastný nenásytný konzumerizmus a vojny v Afganistane a Iraku, expanzia amerických miest čiastočne stabilizovala globálnu ekonomiku.
Lenže proces urbanizácie prekonal ďalšiu zmenu mierky. Stal sa skrátka globálnym. Vzostup trhu s nehnuteľnosťami v Británii a Španielsku, podobne ako v iných krajinách, pomohol dodať kapitalistickej dynamike energiu rovnakým spôsobom ako v USA. Urbanizácia Číny mala počas posledných dvadsiatich rokov odlišnú podobu. Intenzívne sa zameriavala na rozvoj infraštruktúry, ten však bol omnoho významnejší ako jej rozvoj v USA. Po krátkej recesii v roku 1997 sa tempo rozvoja infraštruktúry ohromne zvýšilo. Do roku 2000 dosiahla urbanizácia rozsah, pri ktorom Čína spotrebovala takmer polovicu svetových zásob cementu. V tomto období viac ako stovka miest prekročila hranicu jedného milióna obyvateľov a kedysi malé dediny, ako napríklad Šenzen, sa stali obrovskými metropolami so šiestimi až desiatimi miliónmi obyvateľov. Ohromné infraštruktúrne projekty, medzi ktorými nájdeme priehrady a diaľnice (aj v tomto prípade sú všetky financované dlhmi), menia podobu krajiny. Na globálnu ekonomiku a absorbciu prebytočného kapitálu to malo závažné dôsledky: pretože je čínsky dopyt po nerastných surovinách veľmi silný, Čile vďaka vysokej cene medi zažíva hospodársky rozmach, Austrália prosperuje a čiastočne sa zotavili dokonca aj Brazília a Argentína.

Môžeme teda povedať, že dnes je čínska urbanizácia hlavným stabilizátorom globálnej ekonomiky? Odpoveďou by malo byť obmedzené áno. Čína je totiž iba epicentrom urbanizačného procesu, ktorý je dnes naozaj globálny. Globálnym sa stal aj pre ohromujúcu integráciu finančných trhov, ktoré využili vlastnú flexibilitu, aby pomocou dlhov financovali rozvoj miest po celom svete. Počas toho, ako sa napríklad banka Goldman Sachs intenzívne zapojila do rýchlo rastúceho trhu s nehnuteľnosťami v Bombaji, Čínska centrálna banka vyvíjala aktivitu na sekundárnom hypotekárnom trhu v USA a hongkongský kapitál investoval v Baltimore. Uprostred záplavy zbedačených migrantov sa prudko rozvíjala výstavba v Johannesburgu, Taipei a Moskve. Rovnako však aj v Londýne a Los Angeles, v mestách z najvýznamnejších kapitalistických krajín. Udivujúce alebo trestuhodne absurdné urbanizačné megaprojekty, ktoré zhltli nadbytok pochádzajúci z ropného bohatstva najnápadnejším, sociálne najnespravodlivejším a ekologicky najdeštruktívnejším možným spôsobom, sa objavili na Blízkom východe na miestach ako Dubaj a Abu Dabí.

Pre globálny rozsah urbanizácie je veľmi ťažké pochopiť, že to, čo sa deje, sa v podstate podobá na zmeny, na ktoré Haussmann dohliadal v Paríži. Boom globálnej urbanizácie bol, rovnako ako všetky ostatné pred ním, závislý od vytvárania nových finančných inštitúcií a mechanizmov, ktoré zaisťovali úver potrebný na jeho udržiavanie. Finančné inovácie, ktoré sa objavili v osemdesiatych rokoch – sekuritizácia a vytváranie balíkov s lokálnymi hypotékami, ktoré sú určené na predaj investorom na celom svete a presadzovanie nových nástrojov, aby sa udržali zaistené dlhové obligácie (CDO) – pri tom zohrávali kľúčovú úlohu. Medzi ich mnohé výhody patrilo, že rozkladali riziko a uľahčovali napojenie prebytočných zásob úspor na prebytočný dopyt po výstavbe bytov. Okrem toho zrážali úhrnné úrokové miery a finančným sprostredkovateľom, ktorí s týmito zázrakmi pracovali, prinášali nesmierne bohatstvo. Rozloženie rizika však neznamená, že sme ho eliminovali. Navyše, skutočnosť, že je ho možné rozložiť veľmi široko, povzbudzovala riskantnejšie lokálne správanie, pretože zodpovednosť bolo možné preniesť niekam inam. Bez adekvátnej kontroly vyhodnocovania rizika sa táto vlna financializácie zmenila na takzvanú hypotekárnu krízu. Jej dopad sa intenzívne prejavil v prvom rade v amerických mestách a ich okolí. Obzvlášť vážne dôsledky mala na ľudí s nízkymi príjmami, Afroameričanov z centier miest a domácnosti, ktoré vedú osamelé ženy. Zasiahla aj tých, ktorí nedokázali zaplatiť prudko stúpajúce ceny domov v centrách miest, predovšetkým na juhozápade, a museli sa presťahovať na ich semiperifériu, kde si za spočiatku nízke poplatky zaobstarali bývanie v špekulatívne postavenej radovej zástavbe, no teraz musia pre rastúce ceny ropy čeliť zvýšeným nákladom na cestu do práce a stúpajúcim platbám za hypotéky, pretože do platnosti vstúpili trhové sadzby.
Súčasná kríza, ktorá tvrdo zasiahla život v meste a mestskú infraštruktúru, ohrozuje architektúru celého globálneho finančného systému. Navyše môže spustiť ťažkú recesiu. Paralely so sedemdesiatymi rokmi sú zlovestné – v rokoch 2007 – 08 boli bezprostrednou odpoveďou FEDu na krízu lacné peniaze, ktoré v blízkej budúcnosti takmer určite vytvoria silné prúdy nekontrolovateľnej inflácie alebo stagflácie. Dnes je však situácia omnoho zložitejšia a otvorenou otázkou zostáva, či Čína dokáže vykompenzovať seriózny krach v USA. Zdá sa, že aj v Čínskej ľudovej republike rýchlosť urbanizácie klesá. Finančný systém je dnes prepojený oveľa tesnejšie ako kedykoľvek predtým. Pri počítačom riadenom obchodovaní prebiehajúcom v zlomkoch sekúnd (ktoré vytvára neuveriteľnú volatilitu pri obchodovaní s akciami), vždy hrozí, že na trhu vznikne veľká odchýlka, ktorá vyvolá obrovskú krízu. Preto musíme celkom prehodnotiť pôsobenie finančného kapitálu a fungovanie peňažných trhov a ich vzťah k urbanizácii.

Preložil Peter Vittek



David W. Harvey (*1935, v Gillinghame) je britský humánny geograf. Známym sa stal v roku 1973, keď vyšla jeho práca Social Justice and the City (Sociálna spravodlivosť a mesto). Harvey kritizuje neoimperialistický vývin, ktorý charakterizuje ako „akumulácia prostredníctvom vyvlastnenia".
Spočiatku sa Harvey pri geografickom výskume zameriaval na regionálno-historický kontext. Postupne sa však jeho záujem obracal smerom k metodológii a filozofii geografie. Od roku 1969 sa jeho meno začína spájať s geografickou analýzou sociálnej spravodlivosti a povahy kapitalistického systému. Jeho akademická kariéra ho viedla od Cambridge, cez Bristol do Baltimoru. Napriek početným pôsobeniam na univerzitách v Oxforde, či na London Scool of Economics a City University of New York, sa Baltimore stal jeho novým domovom. Práve toto mesto na východnom pobreží USA, ktorého podobu určil oceliarsky priemysel, sa stalo častým príkladom v jeho prácach, na ktorom dokumentuje svoje teoretické tézy o vývoji mestských priestorov a hospodárskych štrukturálnych premenách.
Harvey konštatuje, že veľká časť jeho práce „sa venuje snahe pochopiť proces, akým kapitál v istom časovom období formuje krajinu podľa vlastného obrazu, len preto, aby ju neskôr opätovne zničil, na základe vlastnej dynamiky nekonečnej akumulácie kapitálu, technologickej premeny a triednych bojov".

Výber z jeho prác:
Explanation in Geography (Vysvetlenie v geografii;1969), Social Justice and the City (Sociálna spravodlivosť a mesto; 1973), The Urbanization of Capital (Urbanizácia kapitálu; 1985), Consciousness and the Urban Experience (Vedomie a mestská skúsenosť; 1985), The New Imperialism (Nový imperializmus; 2003), A Brief History of Neoliberalism (Krátka história neoliberalizmu, 2005)

Zdroj: www.wikipedia.org

Zdroj: Newleftreview www.newleftreview.org
Priemerne (0 Hlasy)


Kalendár (pozvánky) Kalendár (pozvánky)

Aktuálne kalendáre sídla

Čo je to participatívny rozpočet? Čo je to participatívny rozpočet?

Participatívny rozpočet je nástroj, ktorý umožňuje občanom a občiankam priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Umožňuje im diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.

Proces prebieha po celý rok a je otvorený pre každého, kto má záujem zapojiť sa. Občania a občianky majú možnosť sa pravidelne stretávať v komunitách alebo sa zúčastňovať verejných fór, v ktorých hovoria o problémoch a nedostatkoch v meste a podávajú návrhy na zlepšenie situácie.

V samosprávach, ktoré majú skúsenosť s participatívnym rozpočtom, došlo k výraznému poklesu korupcie, skvalitneniu služieb mesta a zvýšila sa v nich aj občianska angažovanosť a ochota zapájať sa do verejných záležitostí.

Zapojte sa priamo do rozhodovania o tom, ako majú byť použité peniaze z mestského rozpočtu!

Výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2013

Autor/ka: -

Vo štvrtok 7. februára sa v Primaciálnom paláci v Bratislave stretli občania a občianky na verejnom zvažovaní, ktorého cieľom bolo transparentne uzavrieť poslednú časť procesu participatívneho rozpočtu pre rok 2013 pred spustením realizácie občianskych projektov.

Proces participatívneho rozpočtu (PR) pre rok 2013 sa začal v auguste 2012 prípravami na septembrové verené fóra a jeho prvá časť skončila 8. novembra 2012 verejným zvažovaním a internetovou anketou na stránkach hlavného mesta a na sociálnej sieti. Občianky a občania sa do PR mohli zapojiť viacerými spôsobmi odlišujúcimi sa mierou participácie na procese a investovanou aktivitou. Participovať mohol každý, kto mal záujem. Od septembra do novembra sa pravidelne stretávali jednotlivé participatívne komunity PR, kde prebieha systematická práca s kritickými pripomienkami, podnetmi a návrhmi občanov a občianok na priority a projekty komunít. Na konci septembra a začiatku októbra prebehlo šesť verejných fór, ktorých cieľom bolo predstaviť občanom a občiankam projekt participatívneho rozpočtu, štruktúru rozpočtu mesta Bratislava, zozbierať od nich kritické pripomienky k službám a verejnému priestoru mesta a návrhy na ich riešenie, vytvoriť zoznam priorít, ktorými by sa mali jednotlivé participatívne komunity PR prednostne zaoberať a zapojiť čo najviac ďalších záujemkýň a záujemcov do činnosti komunít. Po celý čas bolo možné zapojiť sa prostredníctvom ankety Burza nápadov, či už fyzicky, alebo na internete. 30. októbra 2012 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, na ktorej boli znova širokej verejnosti predstavené všetky priority komunít a projekty vypracované na základe podnetov a nápadov občanov a občianok jednotlivými komunitami. Po prezentácii bola spustená anketa na stránke hlavného mesta a na sociálnej sieti, v ktorej občania a občianky mohli odovzdať hlas projektu podľa vlastných preferencií. 8. novembra sa táto časť procesu PR zavŕšila verejným zvažovaním. Hlasovanie v ankete bolo ukončené a spolu s výsledkami z verejného zvažovania vznikol výsledok, ktorý bol začlenený do procesu schvaľovania rozpočtu mesta pre rok 2013. Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí zobrali na vedomie materiál, ktorý obsahoval tematické priority vytvorené občanmi a občiankami a poradie ich projektov. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) na realizáciu PR namiesto celkovej požadovanej sumy 90 055 € potrebnej na plnú realizáciu všetkých projektov nakoniec vyčlenilo 46 000 €. 

V minulých ročníkoch PR sa ustanovila tradícia, podľa ktorej sa posledným bodom na verejnom zvažovaní stala diskusia o možnej realokácii prostriedkov pre jednotlivé projekty komunít. Cieľom tohto kroku je posilňovať konsezuálnu povahu vereného zvažovania a spoluprácu medzi participujúcimi občanmi a občiankami, pričom podmienkou pre zmysluplnosť akejkoľvek realokácie je vždy realizovateľnosť projektu po úprave rozpočtu. V tomto ročníku prebiehal proces PR v modifikovanej podobe, a preto rozhodnutie MsZ nasledovalo až po tom, ako verejné zvažovanie v novembri 2012 rozhodlo o podobe projektov PR pre rok 2013. Keďže čiastka, ktorú projektom PR odsúhlasilo MsZ bola takmer o polovicu nižšia než navrhovaný celkový rozpočet projektov, vyhradili si občania a občianky právo zvolať po rozhodnutí MsZ o výške prostriedkov vyčlenených na realizáciu projektov komunít ešte jedno verejné zvažovanie, na ktorom sa budú zaoberať realokáciou. Uskutočnilo sa 7. februára 2013. Pri rozhodovaní o realokácii boli pre občanov záväzné priority komunít a poradie projektov tak, ako ich zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo. Predmetom diskusie bola realokácia  prostriedkov, jej zmysluplnosť a evaluácia procesu PR. Občania a občianky sa zhodli na tom, že ďalšie evaluačné verejné zvažovanie sa uskutoční v júni a zaviedli inštitút mimoriadneho verejného zvažovania. Pri diskusii o realokáciách pre rok 2013 občania a občianky nakoniec pridelili projektom komunít nasledovné prostriedky:

Poradie

Názov projektu

Výsledný pomer v % (verejné zvažovanie + hlasovanie)

Rozpočet po realokácii

1.

Kultúrne a komunitné centrum Zora II

8,45 %

13 300 €

2.

Pracovná skupina a katalóg verejných datasetov magistrátu

8,38 %

3 500 €

3.

Zverejnenie vybraných datasetov na základe požiadaviek komunít PR

8,21 %

700 €

4.

Revitalizácia stromoradí pozdĺž cestných komunikácií v Bratislave

8,03 %

8 700 €

5.

Komunitné centrum generácií III

7,86 %

7 000 €

6.

Revitalizácia stanice Bratislava Filiálka

7,82 %

800 €

7.

Outdoorové športoviská

7,57 %

3 000 €

8.

Komunitné záhrady II

7,31 %

2 600 €

9.

Autonómna zóna Lafranconi

6,48 %

1 400 €

10.

SEMAFOR na sídlisku

6,28 %

1 000 €

11.

Krízová linka pomoci III

6,23 %

1 000 €

12.

Zodpovedné spolužitie so psami a vybudovanie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

6,22 %

1 600 €

13.

Kompostovanie II

6,10 %

400 €

14.

Letné tábory

5,06 %

1 000 €

 

Fotografia: Wikimedia Commons

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Priebeh verejného zvažovania

Na úvod sa účastníci a účastníčky oboznámili s programom verejného zvažovania a jeho úlohou v procese PR. Následne začala diskusia o kritériách, podľa ktorých sa budú prezentovať a hodnotiť jednotlivé projekty nominované participatívnymi komunitami. Zhromaždenie sa zhodlo na týchto štyroch kritériách:

  • veľkosť cieľovej skupiny a dopad a ňu;

  • zapojenie participatívnych komunít a aktivizácia obyvateľov;

  • efektívnosť využitia financií;

  • prínos projektu pre Participatívny rozpočet.

Verejné zvažovanie pokračovalo predstavením jednotlivých projektov, po ktorom o nich účastníci a účastníci zhromaždenia diskutovali a začali hodnotiť projekty. Na základe hodnotenia vzniklo poradie projektov. V záverečnej fáze diskusie zhromaždenie hľadalo možnosti ako znížiť náklady na projekty bez toho, aby stratili svoj zmysel a stali sa nerealizovateľnými a podporiť ich tak čo najviac. Zvažovanie ukončila reflexia celého procesu a náčrt podoby ďalšieho ročníka PR.

K výsledkom verejného zvažovania sa pričítali výsledky verejného hlasovania, pričom váha verejného zvažovania tvorí 90 percent a hlasovania 10 percent výsledku. Vo verejnom hlasovaní bolo odovzdaných 628 hlasov.

Celkový výsledok participatívneho rozpočtu pre Bratislavu za rok 2012

Názov projektu

Verejné zvažovanie – počet bodov

Percento

Verejné hlasovanie – počet hlasov

Percento

Spolu percent

Pridelená suma - euro

Kultúrne a komunitné centrum ZORA

58

5,97

152

2,37

8,34

13000

Komunitné záhrady v Bratislave

66

6,8

70

1,09

7,89

2375

Komunitné centrum generácií (KCG) II.

68

7

 

34

0,53

 

7,53

5400

Cyklokuchyňa rozbicykluje Bratislavu

65

6,69

19

0,3

6,99

1400

Zelená hliadka II

65

6,69

19

0,3

6,99

3200

Marketing PR a KCG

61

6,28

12

0,19

6,47

1700

Kompostovanie

54

5,56

38

0,59

6,15

2000

Zodpovedné spolužitie so psami v meste

54

5,56

36

0,56

6,12

900

 

Podporené projekty sa budú realizovať od septembra 2012. Nasledujúci ročník participatívneho rozpočtu začne rovnako v septembri verejnými diskusnými fórami. Všetky informácie o priebehu PR, práci jednotlivých komunít, anketách alebo verejných diskusných fórach nájdete na stránke pr.bratislava.sk. Do ktorejkoľvek formy participácie sa môže zapojiť každý občan alebo občianka.

Fotografia: aromano

Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Utopia

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

V úvode facilitátorky vysvetlili, čo je verejné zvažovanie a aký bude jeho priebeh. Potom delegáti a delegátky začali navrhovať kritériá, podľa ktorých budú posudzovať projekty participatívnych komunít. V diskusii následne dospeli k ich konečnej podobe. Neskôr všetci zúčastnení predstavili svoje projekty a začali ich hodnotiť na základe vybraných kritérií.  Z desiatich projektov nakoniec získalo prostriedky na realizáciu sedem. Niektoré nezískali celú sumu, ktorú pôvodne požadovali. Zo 15-tisíc euro, ktoré na realizáciu pilotného projektu participatívneho rozpočtu pre Bratislavu poskytol primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, dostali prostriedky nasledujúce projekty: Zelená hliadka, Sadaj na bike, Bike2work, Osadenie pamätných tabúľ pre významných Bratislavčanov a Bratislavčanky , Plavárne pre Bratislavčanov, Komunitné centrum generácií (senior – junior) a Krízová linka pomoci.

Od januára sa začalo s realizáciou vybraných projektov. Prevádzku spustilo Komunitné centrum generácií, ktoré slúži všetkým participatívnym komunitám a záujemcom o účasť na participatívnom rozpočtovaní v Bratislave. Počas každého pracovného dňa v ňom môžete získať informácie o participatívnom rozpočte, realizovaných projektoch a možnostiach, ako sa zapojiť do procesu. Na základe pilotného projektu mestské zastupiteľstvo schválilo participatívny rozpočet ako formu, ktorou je možné rozhodovať o prostriedkoch z mestského rozpočtu. V týchto týždňoch sa začína proces participatívneho rozpočtovania pre tento rok a každý, kto má záujem, sa môže zapojiť. Všetky informácie o realizovaných projektoch a stretnutiach participatívnych komunít nájdete na stránke pr.bratislava.sk.

Víťazné projekty a sumy, ktoré im boli pridelené:

Komunitné centrum generácií - 6000 €

Zelená hliadka - 3400 €

Pamätné tabule významným Bratislavčanom a Bratislavčankám - 2200 €

Plavárne pre Bratislavčanov - 600 €

Sadaj na Bike - 500 €

Bike 2 Work - 600 €

Krízová linka pomoci - 1700 €

Ako sa zapojiť Ako sa zapojiť

Najjednoduchší spôsob predstavuje vytvorenie si účtu a prihlásenie sa do jednej z participatívnych komunít, alebo len napísanie odkazu prostredníctvom burzy nápadov v diskusných skupinách na stránke pr.bratislava.sk. Môžete nám napísať, čo vás trápi, alebo aké vidíte možné riešenia.

Ak by ste radi zapojili intenzívnejšie, alebo ste zvedaví, ako v tejto chvíli celý proces prebieha, príďte nás navštíviť do Komunitného centra generácií na Karpatskej ulici v budove YMCA, v ktorom sa pravidelne stretávajú jednotlivé participatívne komunity. Do ich činnosti sa môže zapojiť každý, kto má záujem.

V tomto roku chystáme aj verejné fóra a internetové hlasovania o ťažiskových problémoch Bratislavy a o podpore projektov participatívnych komunít. Všetky informácie budú postupne zverejňované na tejto stránke.

Ďalšie informácie a kontakt Ďalšie informácie a kontakt

O aktuálnej činnosti participatívnych komunít a ďalších udalostiach sa môžete dočítať na stránke Komunitného centra generácií, sledovaním sekcie Novinky na tejto stránke alebo sledovaním stránok jednotlivých tematických participatívnych komunít.

O mechanizme participatívneho rozpočtu, o zahraničných príkladoch a o rôznych formách participácie sa dozviete viac na stránke: www.utopia.sk

V anglickom jazyku nájdete množstvo informácií z celého sveta na stránke: www.participedia.net

Ak chcete vedieť ešte viac, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: utopia@utopia.sk